Čo nám aktuálny výskum hovorí o účinkoch húb na cholesterol? 5/5 (4)

Cholesterol pre naše prežitie

Cholesterol je nesmierne dôležitý pre naše prežitie. Je stavebným kameňom steroidných hormónov (napr. testosterónu a estrogénu), žlčových kyselín a vitamínu D. Reguluje aj fluiditu bunkových membrán, napomáha bunkovej signalizácii a vnútrobunkovému transportu a je zásadnou zložkou myelínových pošiev v nervovej sústave. Strava môže hladinu cholesterolu ovplyvniť, ale väčšina je syntetizovaná vo vnútri tela. Aj keď je všetok cholesterol rovnaký, prenáša sa rôznymi komplexmi bielkovín a tukov nazývaných lipoproteíny, ktoré sa líšia v hustote. Vysokodenzitný lipoproteín (HDL) a nízkodenzitný lipoproteín (LDL) sú tie, ktoré veľa ľudí nazýva „dobrý“ a „zlý“ cholesterol. Sú to dva z mnohých druhov lipoproteínov, ktoré prepravujú cholesterol po celom tele.

LDL a HDL

Veľmi nízkodenzitný lipoproteín (VLDL) sa uvoľňuje v pečeni, aby k rôznym bunkám v tele prinášal tuky a cholesterol. Ako častice VLDL predávajú tukovú zložku cieľovým bunkám, tak sa v nich zvyšuje pomer bielkovín k tukom, a tým aj ich hustota. Nárast v hustote vedie k ich premene na LDL. VLDL začína ako boxer ťažkej váhy, ktorý schudne pár kíl, aby mohol bojovať v nižšej váhovej kategórii, takže aj keď ide o rovnaký lipoproteín, VLDL stráca hmotu, aby sa zmenil na LDL. Pečeň vytvára receptory LDL, ktoré sa viažu k časticiam LDL a ich zložky použijú pre tvorbu žlčových kyselín, alebo ich pridajú do iných nízkodenzitných lipoproteínov. Častice HDL v tele absorbujú cholesterol a odnášajú ho do vaječníkov, nadobličiek, semenníkov a pečene. HDL sa spravidla považuje za „dobrý“ cholesterol, pretože jeho funkciou je odstraňovať z krvného obehu nadbytočný cholesterol vrátane povlaku, ktorý prispieva k ateroskleróze, kôrnateniu stien tepien, ktoré môže viesť k srdcovej príhode a mŕtvici. LDL povlak ukladá a HDL neporiadok upratuje.

Vysoká hladina cholesterolu

Vysoká hladina cholesterolu v krvi môže urýchliť rozvoj kardiovaskulárneho ochorenia (KVO), pretože veľká väčšina tohto cholesterolu sa zvyčajne nachádza v časticiach LDL, ktoré majú sklony hromadiť sa na stenách tepien. Má sa za to, že osoby s veľkým množstvom LDL a malým množstvom HDL majú zvýšené riziko rozvoja KVO, pretože sa tvorí povlak a nie je k dispozícii dostatok HDL, aby mu predchádzal. Predstavte si dom plný päťročných detí a len jednu opatrovateľku, ktorá sa snaží upratovať neustále pribúdajúci neporiadok. U niektorých osôb môže zníženie príjmu tuku z potravy hladinu cholesterolu stabilizovať. Zmena stravy však často nestačí, pretože telo prísne reguluje hladinu cholesterolu, a čo nepríde zo stravy, bude vyrobené vo vnútri tela. Keď je hladina cholesterolu príliš vysoká a zmena stravy nemá významný vplyv, lekár môže predpísať látkay, ktoré spomalia alebo zastavia produkciu cholesterolu v tele.

Medicinálne huby a cholesterol

O niektorých druhoch húb sa vie, že medzi ich vlastnosti patrí znižovanie hladiny cholesterolu. Podľa slovinského Národného chemického inštitútu [1] obsahuje hliva ustricová chemickú látku lovastatín, prírodný statín. Cholesterol sa syntetizuje dlhým radom enzýmami sprostredkovaných krokov a statínmi, ako lovastatín, inhibujú jeden z enzýmov na začiatku procesu, a tým bránia produkcii cholesterolu. O hubách shiitake sa vie, že obsahujú eritadenín, ktorý podľa štúdie publikovanej v Journal of Nutrition[2] tiež znižuje cholesterol.

Beta – glukány zvyšujú viskozitu žlče

Ďalším potenciálnym prínosom húb je ich vysoký obsah vo vode rozpustnej vlákniny nazývanej beta-glukány. Žlčové kyseliny sú zložené z derivátov cholesterolu a podľa Výskumného centra pečene Marion Bessin[3] je 95 % žlči vylúčenej pečeňou znovu absorbovaná v čreve. Beta-glukány zvyšujú viskozitu žlče vo vnútri čriev a znižujú reabsorpciu derivátov cholesterolu. Podľa štúdie publikovanej v Journal of Clinical Lipidology[4] môžu doplnky s beta-glukánmi nielen zvyšovať efektivitu liečby s použitím statínov, ale tiež by mohli znižovať ich potrebnú dávku. Pripojenie beta-glukánov k liečbe statínmi vytvára možnosť znižovania cholesterolu, kde je tvorba cholesterolu obmedzená a zároveň je z tela vylučovaný vo väčšom množstve. Je to ako vytiahnuť špunt z vane a nedoplňovať vodu. Vie sa, že beta-glukány samy o sebe – bez statínov – zvyšujú HDL a znižujú LDL, čo môže pomôcť znižovať riziko aterosklerózy. Znižovanie cholesterolu nie je pre každého. Majte na pamäti, že cholesterol je potrebný pre telesné funkcie a vytvárame si ho za nejakým účelom. Konzumácia húb môže pomôcť znížiť hladinu LDL a zvýšiť hladinu HDL a ich použitie v spojení so statínmi sa zdá byť prínosné. Nesnažte sa svoj cholesterol znižovať bez predchádzajúcej konzultácie s lekárom a nespoliehajte sa na huby ako na jedinú liečbu.

KĽÚČOVÉ POJMY:

Ateroskleróza: Kôrnatenie stien tepien kvôli ukladaniu cholesterolu a iných tukových častíc. Rozvoj aterosklerózy môže viesť k srdcovej príhode a mŕtvici. Beta-glukány: Dlhé reťazce glukózových (cukorných) jednotiek so špecifickou orientáciou väzieb. Beta-glukány sa líšia v molekulárnej hmotnosti, dĺžke a majú rôzne miesta vetvenia. Ľudia nedokážu beta-glukány syntetizovať. Žlčové kyseliny: Deriváty cholesterolu, ktoré sú vylučované pečeňou. Umožňujú nám absorpciu mnohých vitamínov a tukov z potravy. Väčšina žlčových kyselín sa znovu vstrebáva v bedrovníku, ale časť sa ich vylúči stolicou. Jedným zo spôsobov, ako znížiť hladinu cholesterolu, je znížiť reabsorpciu žlčových kyselín. Cholesterol: Steroidný alkohol – sterol. Zastáva v tele mnoho funkcií a je potrebný pre naše prežitie. Nie je rozpustný vo vode, a preto musí byť transportovaný krvou vo vnútri lipoproteínového komplexu. Enzým: Bielkovina, ktorá katalyzuje reakcie znížením množstva energie potrebnej k tomu, aby reakcia prebehla. Pokiaľ by mali byť reakcie, ku ktorým v našich telách dochádza, zopakované v laboratóriu bez použitia enzýmov, mnoho z nich by vyžadovalo extrémne vysokú teplotu – energiu. Enzýmy sú veľmi efektívne, neprodukujú odpad a udržujú nás pri živote. Eritadenín: Chemická látka izolovaná z húb shiitake, o ktorej je známe, že má účinky znižujúce cholesterol. Má sa za to, že tento mechanizmus zahŕňa zmenu metabolizmu membrán pečeňových buniek a pomeru rôznych fosfolipidov. Vysokodenzitný lipoproteín (HDL): Komplex, ktorý transportuje cholesterol a tuk: ten, ktorý mnoho ľudí nazýva „dobrým“ cholesterolom. HDL úspešne odstraňuje a stabilizuje povlak, ktorý sa hromadí v tepnách, a preto je účinný pri znižovaní rizika kardiovaskulárnych ochorení. Vysoká hladina HDL je žiaduca. Vnútrobunkový transport: Premiestňovanie živín vo vnútri bunky. Rovnako ako máme v tele orgány, každá bunka má svoj vlastný súbor organel, ktoré pre správne fungovanie vyžadujú rôzne molekuly. Lipoproteín: Komplex tukov a bielkovín, ktorý sa používa pre transport tukov a cholesterolu do cieľových buniek v tele. Lipoproteíny sa líšia hustotou a podľa nej sú pomenované. Všetok cholesterol v lipoproteínoch je totožný. Lovastatín: Typ statínu obvykle sa nachádzajúci v hlive ustricovej. Statíny ako lovastatín blokujú syntetickú dráhu cholesterolu inhibíciou enzýmu HMG-CoA reduktáza. Statíny tento enzým zaberú a bránia ostatným molekulám v interakcii s ním. Nízkodenzitný lipoproteín (LDL): Typ lipoproteínu, ktorý dopravuje cholesterol a tuky k cieľovým bunkám. LDL sa často nazýva „zlý“ cholesterol, pretože je známy tým, že sa hromadí na stenách tepien, čo zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Nízka hladina LDL je žiaduca. Fluidita membrán: Je viskozita alebo tuhosť bunkovej membrány. Cholesterol sa môže natlačiť do membrány bunky a znížiť jej fluiditu. Týmto spôsobom môže cholesterol pomáhať regulovať, čo do bunky vstupuje. Statín: Molekula, ktorá inhibuje enzým HMG-CoA reduktáza a zastavuje biosyntézu cholesterolu v tele. Statíny sú farmaceutickými firmami predávané ako efektívna liečba hypercholesterolémie – vysokého cholesterolu. Steroidný hormón: Steroid, ktorý funguje ako hormón a pomáha riadiť dôležité telesné funkcie. Niektoré známe steroidné hormóny sú testosterón, estrogén a kortizol. Veľmi nízkodenzitný lipoproteín (VLDL): Typ lipoproteínu produkovaný pečeňou, ktorý dopravuje cholesterol a tuky k rôznym bunkám v tele. Ako sa jeho obsah presúva do cieľových buniek, hustota VLDL sa zvyšuje a táto forma sa nazýva LDL. VYBRANÉ VÝSKUMY A ÚRYVKY Theuwissen, E., & Mensink, R. (2008). Vo vode rozpustná vláknina a kardiovaskulárne ochorenia. Physiology & Behavior, 94(2), 285-292. „Rozpustnosť vo vode a molekulárna hmotnosť β-glukánu môže ovplyvňovať tiež jeho hypocholesterolemický účinok. Skutočne bolo navrhnuté, že viskozita β-glukánu v črevnom trakte, ktorá prispieva k jeho rozpustnosti vo vode a molekulárnou hmotnosťou, je dôležitým faktorom jeho účinkov pri znižovaní LDL cholesterolu. Vo vode veľmi rozpustný β-glukán so strednou až vysokou molekulárnou hmotnosťou by mohol znižovať sérovú hladinu LDL cholesterolu lepšie ako β-glukán s nízkou rozpustnosťou vo vode a nízkou molekulárnou hmotnosťou. Tento rozdiel vysvetľuje domnienka, že vyššia viskozita v čreve znižuje reabsorpciu žlčových kyselín, čo vedie k zvýšenému vylučovaniu žlčových kyselín. Zvýšené vylučovanie žlčových kyselín podporuje syntézu žlčových kyselín z cholesterolu, čo zvýši vstrebávanie LDL cholesterolu v pečeni.“ Chen, J., & Huang, X. (2009). Účinky stravy obohatenej o beta-glukány na koncentráciu lipoproteínov v krvi. Journal of Clinical Lipidology, 3(3), 154-158. „Beta-glukány zvyšujú sekréciu žlčových kyselín a zvyšujú vylučovanie cholesterolu, čo môže viesť k zvýšenej potrebe cholesterolu v pečeni, čo stimuluje činnosť HMG-CoA reduktázy. Bolo preukázané, že u subjektov, ktorým bol podávaný beta-glukán, je činnosť HMG-CoA reduktázy o 12 % vyšší ako u kontrolných subjektov. Preto by mohlo byť nevyhnutné kombinovať beta-glukány s inhibitorom HMG-CoA reduktázy, t.j. statínmi, pre vyššiu efektivitu liečby. Ďalšou výhodou kombinovania beta-glukánov a statínov je zníženie dávky užívaných statínov; takže môžu byť znížené ich vedľajšie účinky. Podobná kombinácia bola tiež navrhovaná u kombinácii berberínu a statínov. Statín neznižuje TG ani nezvyšuje HDL-C, zatiaľ čo u beta-glukánov bolo preukázané, že zvyšujú HDL-C, čo môže doplňovať hypocholesterolemický účinok statínov. V kombinácii s beta-glukánmi je možné tiež používať rastlinné steroly. Bolo preukázané, že strava v štýle tzv. portfólio diét bohatá na rastlinné steroly, sójovú bielkovinu a viskóznu vlákninu je pri znižovaní cholesterolu rovnako efektívna ako statíny.“ Sugiyama, K., Akachi, T., & Yamakawa, A. (1995). Hypocholesterolemické pôsobenie eritadenínu u potkanov sprostredkováva modifikáciu metabolizmu fosfolipidov v pečeni. Journal of Nutrition, 125(8), 2134-2144. „Hypocholesterolemické pôsobenie eritadenínu, zlúčeniny nachádzajúcej sa v hubách Lentinus edodes – shiitake, bolo skúmané v súvislosti s jeho vplyvom na metabolizmus fosfolipidov v pečeni potkanov kŕmených stravou s obsahom rôzneho množstva cholinchloridu (0, 2 a 8 g/kg v strave).” “Tieto pozorovania naznačujú, že základné hypocholesterolemické pôsobenie eritadenínu môže byť spojené s modifikáciou metabolizmu fosfolipidov v pečeni skôr ako s nedostatkom PC v dôsledku inhibície PE N-methylácie.“ Wolkoff, A., & Cohen, D. (2003). Regulácia pečeňovej fyziológie žlčovými kyselinami: I. Transport žlčových kyselín v hepatocytoch. American Journal of Physiology and Gastrointestinal Liver Physiology, 284(2), 175-179. „Žlčové kyseliny sú deriváty cholesterolu, ktoré slúžia ako detergenty v žlči a tenkom čreve. Približne 95 % žlčových kyselín vylúčených do žlče hepatocytmi sa z distálneho bedrovníka vstrebá do vrátnicového obehu.“ Yoon, K., Alam, N., Lee, J., Cho, H., Kim, H., Shim, M., et al. (2011). Antihyperlipidemický účinok stravou prijímanej huby Lentinus edodes na plazmu, výkaly a pečeňové tkanivo u hypercholesterolemických potkanov. Mycobiology, 39(2), 96-102. „Kŕmenie hubami Shiitake zvýšilo celkové vylučovanie lipidov a cholesterolu s výkalmi. Frakcia plazmového lipoproteínu oddelená agarózovou gelovou elektroforézou naznačuje, že druh L. edodes značne znížil plazmový β a pre-β lipoproteín, ale zvýšil α-lipoproteín. Histologické skúmanie pečeňových buniek konvenčným farbením hematoxylínom a eosínom a olejovou červeňou O prinieslo normálne nálezy u hypercholesterolemických potkanov kŕmených hubami. Tieto výsledky naznačujú, že huby shiitake by mohli byť odporúčané ako prírodná látka zo stravy pre zníženie cholesterolu.“ Guillamon, E., García-Lafuente, A., Lozano, M., D´Arrigo, M., Rostagno, M. A., Villares, A., et al. (2010). Jedlé huby: ich rola pri prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Fitoterapia, 81(7), 715-723. „Príjem húb má jednoznačný účinok znižovania cholesterolu, čiže hypocholesterolemický účinok, prostredníctvom rôznych mechanizmov, ako znižovanie hladiny veľmi nízkodenzitných lipoproteínov, zlepšovanie metabolizmu lipidov, inhibovanie pôsobenia HMG-CoA reduktázy a následné predchádzanie rozvoja aterosklerózy. K znižovaniu rizika aterosklerózy môžu prispievať tiež antioxidačné a protizápalové zlúčeniny, ktoré sa v hubách nachádzajú.“ Charach, G., Grosskopf, I., Rabinovich, A., Shochat, M., Weintraub, M., & Rabinovich, P. (2011). Súvislosť medzi vylučovaním žlčových kyselín a aterosklerotickou ischemickou chorobou srdca. Therapeutic Advances in Gastroenterology, 4(2), 95-101. „Nadbytočný cholesterol je z tela obvykle vylúčený premenou na žlčové kyseliny vylučované stolicou v podobe žlčových solí. Vylučovanie veľkého množstva žlče chráni pred aterosklerózou, zatiaľ čo znížené vylučovanie môže viesť k ischemické chorobe srdca (ICHS).“ [1] Gunde-Cimerman, N., & Cimerman, A. (1995). Pleurotus fruiting bodies contain the inhibitor of 3-hydroxy-3-methylglutaryl-coenzyme A reductase–lovastatin. Experimental Mycology, 19(1), 1-6. [2] Sugiyama, K., Akachi, T., & Yamakawa, A. (1995). Hypocholesterolemic action of eritadenine is mediated by a modification of hepatic phospholipid metabolism in rats.. Journal of Nutrition, 125(8), 2134-2144. [3] Wolkoff, A., & Cohen, D. (2003). Bile acid regulation of hepatic physiology: I. Hepatocyte transport of bile acids. American Journal of Physiology and Gastrointestinal Liver Physiology, 284(2), 175-179. [4] Chen, J., & Huang, X. (2009). The effects of diets enriched in beta-glucans on blood lipoprotein concentrations. Journal of Clinical Lipidology, 3(3), 154-158