Hericium: huba, ktorá zlepšuje pamäť a náladu? 4.95/5 (20)

Huby obsahujú širokú škálu potenciálne blahodárných zlúčenín. Tým je známy celý rad húb, napríklad pečiarka dvoujvýtrusná (portobello), lesklokôrovka lesklá (reishi) či húsenica čínska (cordyceps) alebo sibírska čaga. Ale hericium, teda levia hriva, si vďaka svojim pozoruhodným neuroregeneratívnym vlastnostiam vyslúžila zvláštnu pozornosť výskumníkov. Korálovec nie je huba klasického vzhľadu s klobúkom a hlúbikom. Má okrúhly tvar a miesto obvyklejších lupeňov sa vyznačuje kaskádovito usporiadanými zúbkovitými ostňami, z ktorých sa uvoľňujú biele výtrusy. Korálovec ježovitý má v rôznych jazykoch aj ďalšie bežné mená, napríklad levia hriva, ovčia hlava, medvedia hlava či japonský názov yamabushitake. Mne sa páči dôvtipný názov „pom pom blanc“, vychádzajúci z podobnosti s bielymi brmbolcami (pompóny), ktoré používajú roztlieskavačky. Latinský názov korálovca ježovitého je Hericium erinaceus; obe tieto slová pritom znamenajú „ježko“. Korálovec sa dá v Ázii dostať v obchodoch s potravinami pre gurmánov. Táto výživná huba je približne z 20 percent tvorená bielkovinami a je jednou z mála húb, ktoré môžu chuťovo pripomínať homára alebo krevetu. Najlepšie chutí, keď sa skaramelizuje na olivovom oleji, deglazuje pomocou saké a potom sa podľa chuti dokončí pridaním masla. Korálovec je potrebné tepelne upravovať, až kým na okraji nechrumká – inak môže byť horký. Ak chceme plne využiť jeho chuťový potenciál, vyžaduje to určitú prax.

Hericium – neuroprotektívne účinky

Korálovec ježovitý je v rastúcej miere skúmaný kvôli svojim neuroprotektívnym účinkom. Zatiaľ boli v tejto hube objavené dve nové triedy nervových rastových faktorov (NGF), teda molekúl, ktoré stimulujú diferenciáciu a remyelinizáciu neurónov. Ide o deriváty cyathanu označované ako „hericenóny“ a „erinacíny“. Podľa meraní, môže byť obsah týchto zlúčenín v rôznych kmeňoch huby dosť odlišný. Od roku 1991, keď Dr. Kawagishi z Japonska vo vzorcoch prvý krát zistil faktory NGF, bolo publikovaných viac ako desať štúdií o neuroregeneratívnych vlastnostiach korálovca ježovitého. Od tohto pôvodného objavu sa prostredníctvom skúšok in vitro a in vivo potvrdilo, že hericenóny a erinacíny stimulujú regeneráciu nervového tkaniva. Malú klinickú štúdiu v roku 2009 zverejnili výskumníci zo spoločnosti Hokuto Corporation a Ústrednej a neurochirurgickej nemocnice v Isogu. Podávanie korálovca ježovitého 30 japonským pacientom s miernou kognitívnou poruchou týmto subjektom významne prospievalo po celú dobu užívania huby: „Subjektom v skupine, ktorá užívala hericium boli po dobu 16 týždňov trikrát denne podávané štyri 250miligramové tabletky obsahujúce 96 percent prášku z usušenej huby hericium. Po ukončení užívania boli subjekty pozorované ďalšie štyri týždne. V ôsmom, dvanástom a šestnástom týždni štúdie vykázala skupina, ktorá užívala hericium, v porovnaní so skupinou užívajúcou placebo, významné zlepšenie výsledkov na škále kognitívnych funkcií. Výsledky skupiny s hericiom sa zlepšovali úmerne dĺžke podávania prípravku. Vo štvrtom týždni po skončení 16 týždňov užívania sa však výsledky významne zhoršili.“ (Mori, 2009)

Hericium – Alzheimerova choroba

V nedávnej dobe sa uskutočnil experiment s cieľom posúdiť účinky korálovca ježovitého na tvorbu amyloidových plakov typu, ktorý pozorujeme u pacientov s Alzheimerovou chorobou. V jeho rámci boli myši, ktorým boli predtým injekčne podané neurotoxické peptidy, testované v štandardnom trojramennom bludisku (Y-bludisku) pre zistenie pamäťových schopností. Myši kŕmené zvyčajným spôsobom boli porovnávané s myšami, ktorých strava bola doplnená korálovcom ježovitým. Potom ako sa v dôsledku podania peptidov vytvorili plaky, stratili myši schopnosť zapamätať si podobu bludiska. Keď však boli myši so zhoršenou pamäťou po dobu 23 dní kŕmené potravou obsahujúcou päť percent sušeného korálovca ježovitého, výsledky ich testov v Y-bludisku sa podstatne zlepšili. Zaujímavé je, že sa u nich obnovila ešte iná kognitívna funkcia, porovnateľná so zvedavosťou, ktorá sa prejavuje tým, že zvieratá trávia viac času skúmaním nových objektov ako objektov známych. V mozgu myší kŕmených hubou došlo k pozoruhodnému zmenšeniu beta-amyloidových plakov v porovnaní s myšami, ktorých potrava hubu neobsahovala. Práve tvorbu amyloidových plakov považuje rad výskumníkov za hlavný morfologický biomarker spojený s Alzheimerovou chorobou. Plaky súvisiace s peptidom beta-amyloidom spôsobujú censored mozgového tkaniva, narušujú normálny prenos signálov medzi neurónmi a sú prejavom degenerácie nervového systému. Lekári sa dnes pripravujú na zvýšenie počtu pacientov s Alzheimerovou chorobou a senilnou demenciou kvôli starnutiu generácie narodenej v dobe „baby boomu“. Krivka mortality spojenej s Alzheimerovou chorobou rastie rýchlejšie ako úmrtnosť na mnoho iných chorôb. Prevencia a ošetrenie kognitívnych porúch súvisiacich s vekom sa preto stáva vysoko aktuálnym predmetom výskumu. Za posledných 10 rokov sa počet úmrtí na Alzheimerovu chorobu zvýšil približne o 66 percent, zatiaľ čo počty úmrtí na iné primárne ochorenia sa zväčša znižovali.

Budete sa cítiť dobre

Vplyv korálovca ježovitého na nervové funkcie môže mať ešte ďalší pozitívny aspekt – začnete sa cítiť dobre. V rámci inej malej klinickej štúdie (n=30) vykazovali ženy po menopauze, ktoré konzumovali sušienky obsahujúce korálovec v porovnaní s kontrolnou skupinou menšiu mieru úzkosti a depresie a lepšiu schopnosť sústredenia (Nagano et al., 2010). Nasvedčujú tieto údaje pozitívnym výsledkom? Určite áno. Ďalšia malá štúdia v Japonsku na randomizovanom vzorku 30 žien, ktorým bol podávaný korálovec, ukázala, že „užívanie huby Hericium erinaceus môže obmedziť depresiu a úzkosť a tieto výsledky svedčia o inom mechanizme pôsobenia H. erinaceus ako je podpora NGF.“ (Nagano et al., 2010). Vzhľadom k veľkému počtu chorôb súvisiacich s neurodegeneratívnymi zmenami si korálovec ježovitý zaslúži väčšiu klinickú pozornosť. Ak korálovec zlepšuje pamäť a funguje ako antidepresívum, môže konzumácia tejto huby zmeniť priebeh Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych chorôb? Mohla by táto huba pomôcť pacientom s Parkinsonovou chorobou alebo roztrúsenou sklerózou alebo snáď prispieť k zachovaniu duševných schopností vo vyššom veku? Korálovec môže byť naša prvá „chytrá“ huba. Je to bezpečná jedlá huba, ktorá zrejme prospieva kognitívnym funkciám našej starnúcej populácie.