Shiitake – kedy môže pomôcť

Kisaku Mori vykonal viac ako 100 štúdií shiitake Človek, ktorý mal na svedomí prebudenie súčasného záujmu lekárov o shiitake (latinsky Lentinula edodes), bol Kisaku Mori, Ph.D z Japonska. V roku 1936 založil Dr. Mori Inštitút pre výskum húb v Tokiu. Až do svojej smrti v roku 1977 Dr. Mori pracoval s vedcami z celého sveta na popísaní […]

PHARMACOPEA CZ s.r.o.

Shiitake – kedy môže pomôcť 5/5 (2)

Kisaku Mori vykonal viac ako 100 štúdií shiitake

Človek, ktorý mal na svedomí prebudenie súčasného záujmu lekárov o shiitake (latinsky Lentinula edodes), bol Kisaku Mori, Ph.D z Japonska. V roku 1936 založil Dr. Mori Inštitút pre výskum húb v Tokiu. Až do svojej smrti v roku 1977 Dr. Mori pracoval s vedcami z celého sveta na popísaní liečebných účinkov shiitake. S použitím analytických techník Mori zistil, že shiitake obsahujú veľké množstvo enzýmov a vitamínov, ktoré sa bežne v rastlinách nenachádzajú. Jeho závery publikované v knihe Mushrooms as Health Foods (Huby ako zdravá strava) boli obsiahle. V pribehu rokov práce s ľudskými pacientami zistil, že shiitake je účinná pri liečbe mnohých neduhov vrátane vysokého cholesterolu, žlčových kameňov, prekyslenia, žalúdočných vredov, diabetu, nedostatku vitamínov, anémie a dokonca nádchy.

Moriho práca sa preslávila predovšetkým v japonských lekárskych kruhoch a začiatkom 60. rokov 20. storočia vedci zahájili rozsiahly výskum s cieľom odhaliť tajomstvo legendárnej liečivej sily tejto rastliny. Ich štúdie – celkom viac ako sto – sa sústredili na schopnosť rýchlo znížiť sérový cholesterol a taktiež na silné protirakovinové, antivírusové a antibakteriálne vlastnosti tejto huby.

Vysoká hladina cholesterolu v krvi je spojovaná so závažnými chorobami, ako sú artérioskleróza a mŕtvica, takže bádatelia boli nadšení, keď v roku 1966 zo shiitake izolovali látku, ktorá výrazne znižuje cholesterol v krvi. Táto látka, v súčasnosti nazvaná eritadenin, bola podávaná potkanom kŕmených stravou bohatou na cholesterol. Už za niekoľko dní, ako uvádza The Journal of Nutrition, hladina cholesterolu v krvi týchto potkanov klesla o 25 až 45 percent. Eritadenin sa spája s rozpustnou vlákninou obsiahnutou v shiitake, ale jeho účinok je ešte silnejší, keď sa konzumuje celá huba. Štúdie na ľuďoch ukázali, že len 85 gramov (5-6 húb) denne, môže znížiť cholesterol o 12% za týždeň.

„Na mnoho ľudských chorôb, ktorých v súčasnosti na svete pribúda, nie sú zvláštne lieky,“ upozorňuje mykológ John Donoghue, spoluautor príručky pre pestovateľov shiitake. „Zlyhanie alebo nedostatočné fungovanie imunitného systému je spoločným prvkom rakoviny, vírusových a imunodeficitných chorôb,“ hovorí Donoghue. On, aj iní vedci z celého sveta, stoja za tvrdením, že je čím ďalej viac dôkazov, že zdraviu prospešné zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v liečivých a jedlých hubách vrátane shiitake, povzbudzujú imunitný systém.

Vedci veria, že polysacharid zvaný lentinan a vírusom podobné častice nájdené v shiitake spúšťajú zvýšenú tvorbu rôznych sérových faktorov spojených s imunitou a zápalom. Tieto takzvané lymfokíny, ako napríklad interferón a interleukín, povzbudzujú obranný systém, poháňajú množenie fagocytov, vrátane makrofágov a iných imunitných bojovníkov, ktorí napadajú rakovinové bunky, baktérie a vírusy.

Shiitake experiment

Najpôsobivejší experiment, ktorý preukázal protirakovinové účinky Lentinula edodes, bol vykonaný na zvieratách. V Národnom výskumnom centre rakoviny v Tokiu boli myši trpiace sarkómom, druhom rakoviny spôsobenej vírusom, liečené malými dávkami výťažku zo shiitake v krátkych časových obdobiach. V roku 1970 výsledky publikované v časopise Cancer Research preukázali, že u šiestich z desiatich myší došlo k úplnej regresii rakoviny. Pri mierne vyšších koncentráciách bola shiitake účinná na 100 percent – u všetkých myší došlo k regresii rakoviny.

Štúdia Drewovej univerzity v roku 1996 zistila, že polysacharid viazaný na bielkovinu, ktorý je izolovaný zo shiitake, má silné protirakovinové vlastnosti. Počas štúdie bolo touto zlúčeninou liečených desať pacientov s rakovinou a u všetkých došlo k významnému zlepšeniu.

Podobné štúdie ukázali, že výťažky zo shiitake pomáhajú predchádzať uchyteniu transplantovaných rakovín, a japonskí vedci dosiahli „výborné výsledky“ v následnej štvorročnej štúdii pacientov s pokročilou a opakujúcou sa rakovinou žalúdku a hrubého čreva. Výťažok zo shiitake sa tiež testuje pre použitie s modernými chemoterapeutickými liekmi, aby zmiernil ich toxický dopad na zdravé tkanivo a imunitný systém.

Antivírusové pôsobenie

Posledný vývoj lekárskeho výskumu shiitake zahrňuje využitie výťažku z Lentinula edodes k potlačeniu množenia vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) v tkaninovej kultúre. Výskumníci z Lekárskej fakulty Jamagučskej univerzity v Japonsku oznámili, že výťažok zo shiitake má „ochranný účinok“, ktorý potlačuje bežný prejav vírusu HIV – ničenie buniek. Výskumníci poznamenali, že látky ako shiitake, ktoré zároveň povzbudzujú imunitnú odpoveď a majú antivírusové účinky, by mali byť naďalej zvažované pre liečbu AIDS.

Antibakteriálne pôsobenie

Vedľa potierania rakoviny, zastavovania rastu vírusov a znižovania cholesterolu, má shiitake silné antibiotické účinky na iné organizmy. Látka nazvaná cortinelin, širokospektrálna antibakteriálna látka, ktorá bola izolovaná zo shiitake, zabíja široké spektrum patogénnych baktérií. U sulfitovej zlúčeniny získanej zo shiitake bol zistený účinok proti hube, ktorá spôsobuje dermatofytózy a iné kožné choroby.

Spôsoby pestovania

Spôsob pestovania Lentinula edodes na „prírodnom kmeni“ stále používa väčšina pestovateľov v Oriente. Na Západe, kde je pestovanie shiitake relatívne nové, však približne 80 percent veľkých komerčných pestovateľov používa moderné spôsoby pestovania v interiéri – v riadenom prostredí na „umelých pilinových kmeňoch“ (vlastne pilinových blokoch).

shiitake

Spôsob pestovania Lentinula edodes na pilinových kmeňoch je priamym výsledkom biotechnickej revolúcie, ktorá prebieha už od druhej svetovej vojny. S využitím najnovších technológií pestovatelia tejto exotickej huby zmiešajú rôzne živiny s pilinami, ktoré potom vytvarujú do bloku, sterilizujú a naočkujú podhubím shiitake. Bloky sa potom umiestnia do polosterilných pestovateľských miestností do „ideálnych podmienok“, aby sa rast húb maximalizoval.

Ideálne pestovateľské podmienky zvyčajne dávajú príležitosť iným druhom húb, aby na umelých kmeňoch rástli a súperili so shiitake. Preto je väčšina pestovateľov používajúcich moderné technológie nútená ošetrovať svoje pestovateľské miestnosti fungicídmi.

Spor ohľadne toho, ktorá z metód kultivácie prináša najchutnejšie a najvýživnejšie huby, prebieha ako vášnivá debata v exkluzívnom svete exotických húb. Pestovateľ zo spoločnosti Mitoku Fusataro Taniguchi a iní tradiční pestovatelia shiitake majú pocit, že huby pestované na umelých pilinových kmeňoch vypadajú a chutnajú horšie ako ich huby pestované na prírodných kmeňoch. Navyše sú tiež presvedčení, že fungicídy používané proti škodcom v polosterilných pestovateľských miestnostiach predstavujú riziko pre zdravie konzumentov aj pracovníkov.

Životný cyklus shiitake

Pohľad na životný cyklus shiitake nám pomôže pochopiť, ktoré pestovateľské podmienky zvýšia ich liečivé vlastnosti. Huby sa nachádzajú blízko najnižšej priečky v ekosystéme, živia sa tlejúcimi materiálmi vo veľmi neprívetivom prostredí. Počas rastovej fázy rozprestierajú tenké vlákna zvané podhubie, ktoré vylučujú silný enzým pre trávenie potravy mimo bunku. Keďže huba potrebuje strávenú potravu vstrebať, musí najprv deaktivovať všetky prírodné patogény využitím jedinečných vlastností svojich polysacharopeptidov. Huby tiež dokážu veľmi dobre vylučovať nežiaduce chemické a znečisťujúce látky, ktoré vstrebajú behom trávenia. Aby shiitake a iné huby obstáli v konkurencii, ich samotná existencia závisí na ich biologicky jedinečnom, agresívnom a prispôsobivom imunitnom systéme. Preto by huby pestované vonku, vystavené ťažkostiam divokého prírodného prostredia, mali mať koncentrovanejšie liečivé vlastnosti ako shiitake chránené a hýčkané v pestovateľských miestnostiach. (Superionherbs používa vo svojich produktoch výhradne Shiitake pestovanú na prírodných kmeňoch).

shiitake002_l

Biológovia radia shiitake a iné huby do skupiny primitívnych rastlín nazvaných Fungi (podobne ako Reishi). Keďže nemajú zelené pigmenty (chlorofyl), nemôžu si vyrábať potravu zo slnečného svetla ako iné rastliny, ale musia žiť z pojedania rastlín alebo zvierat. Obľúbeným jedlom shiitake sú mŕtve stromy, ktoré majú tvrdé drevo. Slovo „shii“ je odvodené od stromu shii (Quercus cuspidata), duba stredného a južného Japonska, na ktorom shiitake často rastie.

„Take“ v japončine znamená huba (hovoriť „huba shiitake“ je nadbytočné).

Rozmnožovanie

Tá časť huby, ktorú jeme, mäsitý klobúk, je v skutočnosti primitívna rozmnožovacia štruktúra. Možno ste si všimli sivého alebo béžového prášku na spodnej strane otvorených húb. To sú miliardy mikroskopických spór. Ako spermie a vajíčka (ova) zvierat sú spóry pohlavné bunky. Každá spóra nesie polovicu genetickej informácie svojej rodičovskej huby.

Spóry húb sa po lese pohybujú s pomocou vetra a dažďa. Keď sa dve kompatibilné spóry stretnú, ich cytoplazma a genetický materiál sa spoja, a pokiaľ je k dispozícii potrava, vyrastú v novú hubu. Táto nová rastlina je biely vláknitý podzemný porast zvaný podhubie. V prípade shiitake raste podhubie vo vnútri kmeňa a využíva svoje silné enzýmy k premene dreva na potravu. Za nejaký čas vonkajšie stresy ako nedostatok potravy alebo zmeny teploty a vlhkosti donútia podhubie vytvoriť rozmnožovaciu štruktúru – hubu – a cyklus sa uzavrie.

Bez vonkajšieho zásahu by sa asi shiitake radšej rozmnožovala prostredníctvom vyššie naznačeného pohlavného cyklu. Aby však bola zaručená trvale rovnaká kvalita úrody, očkujú pestovatelia kmene radšej podhubím ako spórami. Takzvaný vegetatívny (nepohlavný) spôsob začína pestovaním podhubia shiitake na kúskoch dreva, papierových kotúčoch alebo „obohatených“ pilinách. Pestovatelia potom toto „semenisko“ vložia do dier alebo zárezov vytvorených v kmeňoch tvrdého dreva.

shiitake004_l

Skoro na jeseň, keď stromy začnú zhadzovať lístie v rámci prípravy na zimný spánok, sa zvyšuje obsah sacharidov v kmeňoch stromov, vďaka čomu sú ideálnou potravou pre rast shiitake. Keď je opadaných asi 10 percent lístia, pestovatelia shiitake stromy vyrúbu a narežú ich na metrové kusy. Potom do každého kmeňa vyvŕtajú asi dvadsať až dvadsaťpäť rovnomerne rozprestretých dier. Následne do dier nabijú drevené triesky (zátka podhubia). Keď sa používa podhubie v pilinách, umiestňuje sa do dier pomocou zvláštneho nástroja. V oboch prípadoch sa diery utesnia horúcim voskom.

Naočkované kmene sa potom prenesú do borového lesa a položia sa na miesto, kde je ideálna rovnováha slnečného svetla a tieňa. Do budúcej jesene podhubie zvyčajne úplne prestúpi kmeňom a s teplotnými zmenami behom striedania ročných období sa huby začnú pretlačovať kôrou.

Len z jedného naočkovania kmeňa sa dá očakávať úroda shiitake každú jeseň a jar po doby troch až piatich rokov, kým kmene úplne nespráchnivejú. Odroda shiitake s názvom donko má lepšiu chuť aj liečivé vlastnosti ako odroda s názvom koshin. Ako prirodzenú snahu zachovať sa, vytvárajú shiitake donko tučné klobúčiky so silnými, odolnými spórami, ktoré ich chránia pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi.

Zber úrody

Veľmi dôležitá je doba zberu úrody. Pokiaľ je huba na kmeni ponechaná príliš dlho, úplne sa otvorí a vypustí svoje spóry, čo vedie k tenkej, plochej, tmavej a nevitálnej hube. Podľa Fusatara Taniguchiho, pestovateľa prvotriednych na slnku sušených shiitake spoločnosti Mitoku Macrobiotic, by shiitake donko (zbierané v správnu dobu) nemali byť viac ako zo 70 percent otvorené a mali by mať tučné, mäsité a ľahko zaguľatené klobúčiky. Tieto huby sú drahšie, ale sú cenené pre svoju výbornú chuť a liečivé účinky.

Prosím, ohodnoťte článok

Redakce webu Superionherbs.cz: zobrazit autory.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *