Vznikla skôr než kyslík v atmosfére. Živila Aztékov aj kočovníkov pri jazere Čad. Európska vesmírna agentúra ju testuje ako potravu pre Mars. A moderná veda ešte len začína rozumieť, čo všetko v nej je. Reportáž o spiruline.
Ráno na brehu jazera, ktoré mizne
Slnko ešte nevyšlo nad Sahel a hladina jazera Čad má farbu rozliateho atramentu. Ženy z kmeňa Kanembu sa brodia plytčinou po kolená a hlinenými nádobami zbierajú hustú, tmavozelenú penu, ktorú vietor cez noc nahnal k brehu. Vyzerá to ako znečistenie. Je to jedlo.
Penu precedia cez plátno, rozotrú na horúci piesok a nechajú slnko, aby ju za pár hodín usušilo na krehké placky. Hovoria im dihé. Rozlámu ich do omáčky k prosu, predajú na trhu, dajú deťom. Robia to tak – podľa všetkého, čo vieme – prinajmenšom stovky rokov, a nikto z nich by to nenazval výživovým doplnkom.
To, čo Kanembu zbierajú z okrajových sódových jazierok okolo Čadu, je Limnospira platensis – organizmus, ktorý svet pozná pod obchodným menom spirulina. V roku 1940 si jej placky na trhovisku všimol belgický botanik Pierre Dangeard a opísal ich v odbornom časopise. Článok zapadol. Až o štvrťstoročie neskôr, v rokoch 1964–65, prešla oblasťou belgická expedícia botanika Jeana Léonarda, ktorá hľadala niečo úplne iné: rastliny Sahary. Léonard namiesto toho opísal miestnu ekonomiku sušenej riasy a poslal vzorky do laboratórií v Európe.
Výsledky analýz boli také nečakané, že sa im spočiatku neverilo. Placky obsahovali viac než polovicu hmotnosti v čistej bielkovine – viac než sója, viac než hovädzie mäso. Rástli v jazerách, kde by pre zásaditosť neprežila ryba ani väčšina rastlín. A produkovali sa samy, zadarmo, na vode, ktorá na nič iné nebola.
Tým sa začal moderný príbeh spiruliny. Ale ten skutočný sa začal oveľa, oveľa skôr.
Najstarší chemik planéty
Spirulina nie je riasa. Je to jedno z najrozšírenejších nedorozumení v celom svete výživy. Riasy sú eukaryoty – majú bunkové jadro, chloroplasty, zložitú vnútornú architektúru. Spirulina nemá nič z toho. Je to cyanobaktéria: prokaryotická bunka bez jadra, evolučne bližšia baktérii vo vašom čreve než morskej riase na tanieri. Fotosyntetický aparát nemá zabalený v chloroplastoch, ale rozprestretý na membránach priamo v cytoplazme.
Práve táto „primitívnosť“ je jej najväčší titul. Cyanobaktérie sú podľa fosílnych aj genetických dôkazov staré najmenej 2,5 až 3,5 miliardy rokov a ako prvé organizmy na Zemi sa naučili štiepiť vodu svetlom a uvoľňovať kyslík. Pred asi 2,4 miliardami rokov ich činnosť spustila tzv. Veľkú oxidačnú udalosť – okamih, keď sa atmosféra planéty prvýkrát naplnila voľným kyslíkom. Každý nádych, ktorý robíte, je vzdialeným dôsledkom práce predkov organizmu, ktorý si dnes ľudia sypú do smoothie. Chloroplasty všetkých rastlín sveta sú navyše potomkami cyanobaktérií, ktoré kedysi pohltila iná bunka a nechala si ich ako vnútorné elektrárne.

Pod mikroskopom vyzerá spirulina ako drobná pružina: vlákno zložené z desiatok buniek, stohovaných ako mince, stočené do pravidelnej skrutkovice so šírkou niekoľkých tisícin milimetra. Odtiaľ meno. Iróniou je, že práve meno je vlastne omyl: rakúsky botanik Lothar Geitler v roku 1925 zlúčil dve nepríbuzné skupiny skrutkovitých cyanobaktérií do jedného rodu Spirulina. Molekulárne štúdie ich od 90. rokov zase rozdelili – jedlá „spirulina“ patrí do rodu Arthrospira a od roku 2019 je presnejšie zaradená do nového rodu Limnospira (jazerná skrutkovica), ako opísal tím Nowicka-Krawczyk v časopise Scientific Reports. Pravá Spirulina je iný, nejedlý organizmus. Obchodný názov však zostal a nikto ho už nezmení.
Čo zostáva mimoriadne, je jej domov. Limnospira prospieva v alkalických sódových jazerách s pH 9 až 11 – v prostredí žieravom ako zriedený roztok jadrového mydla, kde konkurencia takmer neprežije. Jazero Čad, kenské jazero Nakuru, mexické Texcoco, etiópske krátery. Kde iný život končí, ona tvorí monokultúry také husté, že sfarbia celú hladinu. A z tejto vlastnosti sa stala aj technologická výhoda: v zásaditej nádrži sa pestuje ľahšie a čistejšie než čokoľvek iné, čo ľudia kedy skúšali kultivovať v mikroskopickom meradle.
Tecuitlatl: chlieb z jazera, ktoré už neexistuje
Keď v roku 1519 vstúpili Cortésovi vojaci do údolia Mexika, uvideli mesto postavené na vode. Tenochtitlán ležal uprostred sústavy jazier, z ktorých najväčšie, Texcoco, bolo slané a zásadité – pre ryby takmer mŕtve. A predsa z neho Aztékovia zbierali potravu. Španielski kronikári, medzi nimi Bernal Díaz del Castillo a františkán Bernardino de Sahagún, opísali, ako rybári z člnov stierali z hladiny jemnými sieťami zelené „blato“, sušili ho na slnku a predávali na trhoch v podobe placiek alebo tehličiek. Nazývali ho tecuitlatl – v jazyku nahuatl doslova „výkal kameňa“. Chutilo vraj ako syr.
Sahagún si všimol ešte jednu vec: tecuitlatl sa skladoval a vydržal celý rok. Pre civilizáciu bez dobytka, založenú na kukurici a fazuli, to bol koncentrovaný zdroj bielkovín, ktorý nepotreboval pole ani pastviny. Niektorí historici výživy usudzujú, že práve jedlo z jazera pomohlo uživiť mesto, ktoré bolo v čase conquisty väčšie než Paríž alebo Londýn.
Potom prišla kolonizácia. Španieli začali jazerá systematicky vysúšať, aby získali pôdu a zbavili sa záplav. Texcoco sa počas storočí scvrklo na brečku a dnes na jeho dne stoja štvrte Mexico City a rozostavané letisko. Tecuitlatl zmizol z trhovísk aj z pamäti. Keď Dangeard v roku 1940 písal o plackách z jazera Čad, netušil, že opisuje to isté, čo kronikári o štyri storočia skôr – dva kontinenty, dve kultúry, ktoré o sebe nevedeli, a jeden organizmus, ktorý ich oba našiel sám.
Záverečná irónia prišla v 70. rokoch. Prvá priemyselná farma na spirulinu na svete vznikla priamo na zvyškoch jazera Texcoco: firma Sosa Texcoco ťažila z odparovacích nádrží sódu a zistila, že sa jej v nich rodí „burina“, ktorá má väčšiu cenu než sóda sama. Aztécke jedlo sa vrátilo domov ako biotechnologický produkt.
Zloženie spiruliny: čo je vnútri – a čo tam nie je
Keď sa v 60. rokoch vrátili prvé analýzy z Léonardových vzoriek, chemikom nesedeli čísla. Sušená spirulina obsahovala 55 až 70 percent bielkovín – viac než sója (okolo 36 %), viac než sušené hovädzie. A neboli to hocijaké bielkoviny: obsahovali všetkých deväť esenciálnych aminokyselín v pomeroch blízkych tomu, čo ľudské telo potrebuje. Pre potravinu bez jadra a bez koreňov, ktorá sa za dobrých podmienok zdvojnásobí za deň a pol, to bol šok.

Sto gramov sušenej spiruliny dnes podľa americkej databázy USDA obsahuje približne:
| Zložka | Obsah v 100 g | Poznámka |
|---|---|---|
| Bielkoviny | 57–70 g | kompletné aminokyselinové spektrum |
| Sacharidy | ~24 g | vrátane polysacharidov |
| Tuky | ~8 g | z toho kyselina gama-linolénová (GLA) |
| Železo | ~28 mg | viacnásobok dennej dávky, nehémová forma |
| Vitamín B1 (tiamín) | ~2,4 mg | |
| Vitamín B2 (riboflavín) | ~3,7 mg | |
| Betakarotén | stovky mg/kg | jeden z najbohatších prírodných zdrojov |
| Fykocyanín | 10–20 g | modrý pigment-proteín, unikátny pre cyanobaktérie |
| Chlorofyl a | ~1 g |
Pozor však na mierku. Nikto neje sto gramov. Bežná dávka sú 3 až 5 gramov denne – jedna čajová lyžička. To znamená zhruba 2 až 3 gramy bielkovín, teda menej než v jednom vajci. Spirulina nie je „náhrada mäsa“, ako ju často predávajú; je to koncentrát mikronutrientov a bioaktívnych látok. Skutočne výnimočné na nej nie je množstvo, ale hustota a kombinácia: železo, karotenoidy, GLA, fykocyanín a chlorofyl na jednom mieste, bez vláknitej bunkovej steny (cyanobaktérie ju majú z mäkkých mukopolysacharidov, nie z celulózy), takže trávenie nie je problém.
Mýtus o vitamíne B12. Po desaťročia sa spirulina predávala vegánom ako rastlinný zdroj vitamínu B12. Laboratórne testy skutočne ukážu vysoké hodnoty. Problém je, že väčšina tej molekuly je tzv. pseudovitamín B12 (adenylkobamid) – štruktúrne takmer identický, pre ľudské enzýmy však nefunkčný. Horšie je, že môže blokovať receptory pre skutočný B12 a skresľovať krvné testy. Americká dietologická asociácia preto už pred rokmi uviedla, že spirulina „nie je spoľahlivým zdrojom aktívneho vitamínu B12“. Kto sa stravuje rastlinne, potrebuje B12 odinakiaľ – bez výnimky.
A ešte jedna vec, ktorú marketing rád vynecháva: železo v spiruline je nehémové, teda horšie vstrebateľné než z mäsa. Štúdie na potkanoch aj niekoľko malých ľudských štúdií naznačujú, že jeho biologická dostupnosť je napriek tomu lepšia než zo špenátu či celozrnných obilnín – pravdepodobne vďaka absencii fytátov a prítomnosti fykocyanínu, ktorý železo viaže. Ale „lepšie než špenát“ nie je „rovnaké ako steak“.
Účinky spiruliny: čo hovorí veda – triezvo
O spiruline bolo publikovaných viac než tritisíc odborných prác. Drvivá väčšina sú laboratórne experimenty na bunkách a hlodavcoch. Skutočných randomizovaných štúdií na ľuďoch sú desiatky, väčšinou malých a krátkych. Práve na ne sa v posledných rokoch zamerali metaanalýzy – štatistické zlúčenie výsledkov všetkých dostupných štúdií. A tie rozprávajú zaujímavejší príbeh než reklama aj než skeptici.
Najnovšia veľká analýza vyšla v roku 2025 v časopise Frontiers in Nutrition. Zhrnula 23 kontrolovaných štúdií s 1 035 dospelými s nadváhou alebo obezitou, ktorí užívali spirulinu 2 až 24 týždňov, typicky 1 až 6 gramov denne. Výsledky:
| Ukazovateľ | Efekt spiruliny (Hedgesovo g) | Počet štúdií | Istota dôkazov (GRADE) |
|---|---|---|---|
| Celkový cholesterol | −0,79 (pokles) | 13 | nízka až veľmi nízka |
| LDL cholesterol | −0,71 (pokles) | 13 | nízka až veľmi nízka |
| Triglyceridy | −0,64 (pokles) | 13 | nízka až veľmi nízka |
| HDL cholesterol | +0,53 (vzostup) | 13 | nízka až veľmi nízka |
| Diastolický tlak | −0,73 (pokles) | 4 | veľmi nízka |
| Systolický tlak | −1,06 (trend, p = 0,07) | 4 | veľmi nízka |
| Telesná hmotnosť | −0,30 (malý pokles) | 8 | nízka |
| BMI, % telesného tuku | bez významnej zmeny | ||
| Glykémia nalačno | bez významnej zmeny (−0,26) | veľmi nízka |
Hodnota g okolo 0,5 sa považuje za stredne veľký efekt, okolo 0,8 za veľký. Na papieri sú teda čísla pri lipidoch pôsobivé – porovnateľné s niektorými diétnymi intervenciami. Ale klasifikácia GRADE, ktorá hodnotí kvalitu dôkazov, hovorí „nízka až veľmi nízka istota“. Pretože štúdie boli malé, krátke, rôzne navrhnuté a ich výsledky sa medzi sebou výrazne líšili. Preklad do ľudskej reči: efekt tam pravdepodobne je, ale jeho skutočná veľkosť môže byť menšia a ešte nikto neurobil dostatočne veľkú a dlhú štúdiu, aby to potvrdil. Americké Národné ústavy zdravia (NIH) preto stále formulujú opatrne: vedecké dôkazy zatiaľ nestačia na to, aby spirulinu odporučili na liečbu akejkoľvek choroby.
Zaujímavé detaily z tej istej analýzy: prášok fungoval lepšie než tablety a kapsuly, najvýraznejší pokles LDL sa objavil pri dávkach 2 až 2,8 gramu denne a znovu okolo 10 gramov, a najlepšie výsledky priniesli štúdie trvajúce 7–8 týždňov a 24 týždňov. Kombinácia spiruliny s pohybom zosilnila efekt na HDL (g = 1,08). Žiadna mágia: pravdepodobne preto, že človek, ktorý začne cvičiť a brať doplnok, zmení aj ďalšie veci.
Skoršie metaanalýzy dospeli k podobným záverom: prehľad v Pharmacological Research (2023) potvrdil pokles celkového a LDL cholesterolu a triglyceridov, systematický prehľad u diabetikov 2. typu (2021) ukázal malé, ale konzistentné zlepšenie lipidov a niektorých markerov zápalu, pri glykémii však slabšie a nejednoznačné. Pre alergickú nádchu existujú dve menšie placebom kontrolované štúdie (Turecko, Irán), ktoré opísali úľavu od príznakov – sľubné, ale nezopakované vo veľkom.
Kde sú dôkazy najsilnejšie, je paradoxne oblasť, o ktorej sa v Európe nehovorí: podvýživa. Metaanalýza z roku 2025 zhŕňajúca štúdie u podvyživených detí v Afrike a Ázii ukázala, že 1 až 10 gramov spiruliny denne pridávaných do bežnej stravy urýchľuje priberanie na váhe a zlepšuje hemoglobín. Štúdia z mesta Kisantu (Demokratická republika Kongo, 2016) opísala, že podvyživené deti so spirulinou dosiahli zotavenie rýchlejšie než kontrolná skupina. Tam, kde chýbajú bielkoviny, železo a vitamín A zároveň, má lyžička zeleného prášku zmysel, ktorý si v Bratislave ťažko predstavíme.
Fykocyanín: modrý pigment spiruliny
Keď spirulinu rozmiešate vo vode a necháte odstáť, zelená sa rozdelí. Chlorofyl zostane v usadenine a nad ním sa objaví sýto modrá, mierne fluoreskujúca tekutina. To je fykocyanín – proteín s naviazaným pigmentom, ktorý cyanobaktérie používajú ako anténu: zachytáva oranžové a červené svetlo, ktoré chlorofyl nevie, a posiela energiu ďalej. Vďaka nemu prežijú v kalnej vode aj pod hladinou, kam modré spektrum nedosiahne. V spiruline tvorí až pätinu sušiny – viac než pri akejkoľvek inej komerčne pestovanej cyanobaktérii.

Práve fykocyanín je dnes predmetom najintenzívnejšieho výskumu. V laboratóriách sa správa pozoruhodne: jeho chromofór, fykocyanobilín, je štruktúrne príbuzný bilirubínu – látke, ktorú ľudské telo používa ako vlastný antioxidant. Fykocyanobilín blokuje enzým NADPH-oxidázu, jeden z hlavných zdrojov voľných radikálov v bunkách, a v experimentoch tlmí zápalové dráhy (COX-2, NF-κB). Prehľad mechanizmov publikovaný v roku 2026 v časopise Marine Drugs zhŕňa stovky prác na bunkách a zvieratách: ochrana pečeňových a obličkových buniek pred toxínmi, spomalenie rastu nádorových línií in vitro, neuroprotektívne účinky pri modeloch Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.
Tu treba byť poctivý. „V laboratóriu“ a „u myši“ nie je „u človeka“. Väčšina látok, ktoré v Petriho miske zabíjajú nádorové bunky, to robí aj so zdravými bunkami a v tele sa nikdy nedostane tam, kam má. Klinických štúdií s izolovaným fykocyanínom na ľuďoch je zatiaľ len pár a sú malé. Čo ale už vieme isto: fykocyanín sa vstrebáva výrazne horšie než malé molekuly, je citlivý na teplo a svetlo (preto sa spirulina nemá variť) a jeho koncentrácia v produkte závisí od toho, ako bola riasa pestovaná a sušená. Lacná spirulina sušená pri vysokých teplotách môže mať fykocyanínu polovicu.
Mimo medicíny už fykocyanín dobre živí celý priemysel: od roku 2013 je v USA povoleným prírodným modrým farbivom (v EÚ ako potravina, nie aditívum) a nahradil syntetickú brilantnú modrú v cukríkoch, zmrzlinách aj nápojoch. „Modrá spirulina“ na Instagrame je práve on. Veda o ňom je ale ešte len na začiatku – a je to jedna z mála oblastí výživy, kde sa dá v najbližších desiatich rokoch čakať niečo skutočne nové.
Z obežnej dráhy do konžskej dediny
V belgickom Mole, v areáli Centra pre jadrový výskum SCK CEN, stoja sklenené valce naplnené zelenou tekutinou, v ktorých už tridsať rokov krúži spirulina. Sú súčasťou projektu MELiSSA (Micro-Ecological Life Support System Alternative) Európskej vesmírnej agentúry – pokusu postaviť uzavretý ekosystém, ktorý by posádke na ceste na Mars recykloval odpad, vodu a vzduch a vyrábal jedlo, bez zásob zo Zeme.
MELiSSA má päť prepojených komôr: baktérie rozkladajú odpad, ďalšie ho menia na dusičnany a v komore označenej IVa žije Limnospira. Jej úloha je dvojaká: pohltiť CO₂ vydychovaný posádkou, vrátiť kyslík a pritom vyrásť na jedlo. Inžinieri ju nevybrali pre módu. Vybrali ju, pretože je jednobunková a predvídateľná, rastie v zásaditom prostredí, ktoré potláča kontamináciu, má mimoriadnu odolnosť voči ionizujúcemu žiareniu a nemá žiadne nejedlé časti – žiadne korene, stonky, šupky. V roku 2017 a znovu v roku 2022 leteli jej kultúry na Medzinárodnú vesmírnu stanicu v experimentoch Arthrospira-B a Arthrospira-C, kde sa overovalo, či v mikrogravitácii a pri kozmickom žiarení produkuje kyslík rovnako ako na Zemi. Produkovala.
A potom sa príbeh otočil späť k miestu, kde sa začal. Inžinieri z SCK CEN si uvedomili, že technológia navrhnutá pre Mars – jednoduché nádrže, málo vody, žiadna orná pôda – je presne to, čo potrebujú miesta, kde deti umierajú od hladu. V roku 2016 spustila ESA s neziskovou organizáciou Entrepreneurs pour entrepreneurs a Svetovým potravinovým programom pilotnú farmu v dedine Mooto v území Bikoro v Demokratickej republike Kongo – zhruba 1 500 kilometrov južne od jazera Čad, kde ju Kanembu zbierajú po stáročia. V oblasti malo len 6 percent detí do dvoch rokov stravu spĺňajúcu minimálnu pestrosť. Desať gramov spiruliny posypaných na jedlo denne pokryje väčšinu chýbajúcich živín.
Je to kruh, ktorý sa uzavrel: organizmus, ktorý kočovníci zbierali z jazera holou rukou, prešiel laboratóriami vesmírnej agentúry a vrátil sa do Afriky ako technológia.
Pestovanie spiruliny: zelená púšť, kde sa dnes rodí
Väčšina spiruliny na svete dnes nepochádza z jazier, ale z púšte. V Otogskom prápore v čínskom Vnútornom Mongolsku, na okraji púšte Ordos, sa tiahnu kilometre plytkých betónových kanálov krytých fóliou, v ktorých lopatkové kolesá nepretržite miešajú zelenú vodu. Oblasť má to, čo Limnospira miluje: 3 000 hodín slnka ročne, alkalické podzemné vody a lacné zdroje CO₂ z okolitých chemičiek. Podľa profesora Alexandra Mathysa z ETH Zürich odtiaľ pochádza asi 40 percent svetovej produkcie – len v roku 2025 5 200 ton prášku, 900 ton tabliet a 100 ton fykocyanínu, vyvážaných do viac než 40 krajín.

Ďalšie veľké farmy ležia na ostrove Chaj-nan, v Indii (Tamilnádu), na Taiwane, na Havaji (Cyanotech, jedna z najstarších fariem na svete, pestuje v hlbinnej morskej vode) a v Kalifornii. V Európe vzniklo za posledných pätnásť rokov niekoľko stoviek malých remeselných fariem, najmä vo Francúzsku, kde sa spirulina predáva čerstvá alebo šetrne sušená pri nízkych teplotách – s výrazne vyšším obsahom fykocyanínu, ale aj niekoľkonásobnou cenou.
Ekologická aritmetika je pozoruhodná. Podľa prepočtov FAO dá hektár nádrží so spirulinou ročne 10 až 20 ton bielkovín – zhruba dvadsaťkrát viac než hektár sóje a viac než stokrát viac než pastva pre hovädzí dobytok. Nepotrebuje ornú pôdu, rastie na slanej alebo brakickej vode, ktorú poľnohospodárstvo nemôže použiť, a voda v nádržiach sa recykluje. Preto ju OSN už v roku 1974 označila za „najlepšiu potravinu budúcnosti“ a preto sa objavuje v každej štúdii o tom, čím nasýtiť desať miliárd ľudí.
Háčik je v kvalite, nie v množstve. Otvorené nádrže sú otvorené všetkému – prachu, vtákom, hmyzu a hlavne iným sinicám. Kvalita výsledného prášku závisí od čistoty vody, rýchlosti spracovania (čerstvá biomasa sa pokazí v priebehu hodín) a teploty sušenia. A práve tu vznikajú rozdiely, ktoré na etikete nevidíte.
Nežiaduce účinky a riziká spiruliny
Spirulina sama osebe netvorí toxíny. To je dôležité povedať hneď na začiatku, pretože „sinice“ je slovo, ktoré na Slovensku evokuje zatvorené kúpaliská. Jedovaté sú iné rody – Microcystis, Anabaena, Planktothrix – ktoré produkujú mikrocystíny, pečeňové toxíny stabilné aj pri varení. Problém nastáva, keď sa tieto sinice dostanú do otvorenej nádrže so spirulinou, alebo keď sa „spirulinový“ doplnok vyrobí z divokej zmesi siníc z jazera. Štúdie z Oregonu, Talianska a Číny opakovane našli mikrocystíny v časti komerčných produktov, niekedy nad limitom, ktorý Health Canada stanovuje na 0,02 mikrogramu na kilogram telesnej hmotnosti denne. Doplnky z jazera Klamath („AFA riasa“) sú z tohto pohľadu rizikovejšie než pestovaná spirulina, ale ani tá nie je automaticky čistá.
Druhým rizikom sú ťažké kovy. Cyanobaktérie sú vynikajúce biosorbenty – také dobré, že sa používajú na čistenie priemyselných vôd. Čo platí pre čističku, platí aj pre nádrž: ak je vo vode olovo, ortuť alebo arzén, spirulina ich nasaje. Čínske dozorné orgány v minulosti opakovane hlásili prekročené limity olova u domácich výrobcov. Seriózny výrobca preto testuje každú šaržu na mikrocystíny aj ťažké kovy a výsledky umožňuje dohľadať. Kto to nerobí, predáva zelený prášok neznámeho pôvodu.
Tretia skupina rizík sa týka konkrétnych ľudí, nie produktu:
- Fenylketonúria (PKU): spirulina obsahuje 2,6–4,1 g fenylalanínu na 100 g. Pre ľudí s PKU je nevhodná.
- Autoimunitné ochorenia: spirulina stimuluje niektoré zložky imunitného systému (NK bunky, produkciu interferónu). Existujú kazuistiky zhoršenia pri lupuse, dermatomyozitíde či pemfigu po užívaní riasových doplnkov. Príčinná súvislosť nie je preukázaná, ale opatrnosť je na mieste.
- Alergie: zriedkavé, ale reálne. Prehľad z roku 2024 našiel v literatúre päť dokumentovaných prípadov, z toho štyri anafylaxie.
- Antikoagulanciá: vysoký obsah vitamínu K a možný vplyv na zrážanlivosť – používatelia warfarínu by mali užívanie konzultovať.
- Tehotenstvo a deti: nie pre spirulinu samotnú, ale pre neistotu ohľadom kontaminácie. Čistý produkt je v poriadku aj pre deti – v Kongu ho dostávajú batoľatá – ale overenie čistoty je tu nutnosť, nie bonus.
Pri dávkach 1 až 10 gramov denne je spirulina z čistého zdroja považovaná za bezpečnú; v klinických štúdiách sa užívalo aj 10 až 19 gramov po dobu mesiacov bez závažných nežiaducich účinkov. Najčastejšia sťažnosť je prozaická: chuť. A občas zelené zuby.
Spirulina a huby: prečo sme ju spojili s reishi a cordycepsom
Keď sme v Superionherbs premýšľali, ako spirulinu zaradiť do našej ponuky, nechceli sme ďalší zelený prášok vo vrecúšku. Hľadali sme kombináciu, ktorá dáva zmysel z pohľadu toho, čo o jednotlivých zložkách vieme. A vyšli nám dve.

Spirulina & Reishi BIO. Reishi (Ganoderma lucidum) je huba, s ktorou pracujeme najdlhšie a ktorá je vo východoázijskej tradícii spájaná s pokojom a dlhovekosťou. Spirulina je naopak „rýchla“ – koncentrát bielkovín, železa a pigmentov. Dohromady vzniká dvojica, ktorá pokrýva dve rôzne skupiny látok: betaglukány a triterpény z huby, fykocyanín a karotenoidy z cyanobaktérie.

Spirulina & Cordyceps BIO. Cordyceps (Cordyceps sinensis) je huba, ktorú si vyberajú predovšetkým ľudia s aktívnym životom a športovci. Spirulina k nemu pridáva to, čo športovci riešia najčastejšie: železo, bielkoviny a antioxidanty. Práve pri tejto kombinácii nás zaujala aj metaanalýza z roku 2025, podľa ktorej bol efekt spiruliny na krvné tuky výraznejší u ľudí, ktorí zároveň cvičili.
Obe kombinácie sú v BIO kvalite, lisované do tabliet bez spojív a plnidiel, a spirulina v nich pochádza z kontrolovanej kultivácie s testovaním každej šarže na mikrocystíny a ťažké kovy – presne to, o čom píšeme vyššie. Tablety sú pre väčšinu ľudí praktickejšie než prášok: žiadna chuť, žiadne zelené zuby, presná dávka.
Výživový doplnok. Nenahrádza pestrú stravu. Pri užívaní liekov na riedenie krvi, autoimunitnom ochorení alebo fenylketonúrii sa poraďte s lekárom.
Epilóg: trénovaná tromi miliardami rokov
Je ľahké sa spiruline vysmiať. Slovo „superpotravina“ znie ako reklamný slogan, ktorým aj je, a časť toho, čo sa o nej tvrdí, je prehnaná alebo nepravdivá. Nelieči rakovinu, nenahradí B12, neschudne za vás.
A predsa: keď odfiltrujete marketing, zostane organizmus, ktorý je starší než kyslík vo vzduchu. Ktorý nezávisle od seba objavili dve civilizácie na dvoch kontinentoch a obe ho považovali za jedlo, nie za liek. Ktorý vyrába bielkoviny na vode, kde nič iné nerastie, s účinnosťou, akú žiadna plodina nemá. Ktorý si vesmírna agentúra vybrala, aby dýchal za astronautov. A ktorý v Afrike skutočne vracia deťom váhu a hemoglobín, zatiaľ čo v Európe o ňom veda opatrne hovorí: niečo tam je, potrebujeme väčšie štúdie.
Ženy Kanembu pri jazere Čad toto všetko nevedia. Každé ráno vojdú do vody, naberú zelenú penu a rozotrú ju na piesok. Jazero, z ktorého ju berú, sa za posledných šesťdesiat rokov zmenšilo o viac než deväťdesiat percent. Spirulina v ňom zostáva. Tak ako zostala všade, kde sa planéta zmenila na nepoznanie – už tri a pol miliardy rokov.
Časté otázky o spiruline
Je spirulina riasa?
Nie. Spirulina je cyanobaktéria (sinica) rodu Limnospira, predtým Arthrospira. Nemá bunkové jadro ani chloroplasty; evolučne je staršia než všetky rastliny aj riasy. Označenie „modrozelená riasa“ je zaužívané, ale biologicky nepresné.
Koľko spiruliny denne užívať?
V klinických štúdiách sa najčastejšie používalo 1 až 6 gramov denne, bežná dávka sú 3 až 5 gramov (jedna čajová lyžička prášku alebo 6–10 tabliet po 500 mg). Dávky do 10 g denne sú pri čistom produkte považované za bezpečné.
Obsahuje spirulina vitamín B12?
Obsahuje prevažne tzv. pseudovitamín B12, ktorý ľudské telo nedokáže využiť. Ako zdroj B12 pre vegánov a vegetariánov spirulina nestačí.
Aké sú nežiaduce účinky spiruliny?
Pri kvalitnej spiruline sú zriedkavé – najčastejšie mierne tráviace ťažkosti na začiatku užívania. Hlavné riziko je kontaminácia (mikrocystíny, ťažké kovy) pri produktoch neznámeho pôvodu. Spirulinu nemajú užívať ľudia s fenylketonúriou; opatrnosť je na mieste pri autoimunitných ochoreniach a pri užívaní warfarínu.
Ako spoznať kvalitnú spirulinu?
Výrobca by mal uvádzať pôvod (krajina, spôsob kultivácie), BIO certifikáciu a výsledky testov každej šarže na mikrocystíny a ťažké kovy. Sýto tmavozelená farba a čerstvá, „morská“ vôňa naznačujú šetrné sušenie a vysoký obsah fykocyanínu; hnedastý odtieň a zatuchnutý pach svedčia o opaku.
Je spirulina vhodná v tehotenstve a pre deti?
Spirulina sama osebe nie je pre tehotné ani deti nebezpečná – v programoch proti podvýžive ju dostávajú aj batoľatá. Podmienkou je overená čistota produktu. Užívanie v tehotenstve odporúčame konzultovať s lekárom.
Zdroje
- Systematic review and meta-analysis: spirulina and cardiometabolic health in overweight/obese adults, Frontiers in Nutrition 2025
- The effect of Spirulina supplementation on lipid profile – meta-analysis, Pharmacological Research 2023
- The effect of spirulina on type 2 diabetes – systematic review, 2021
- Effects of spirulina supplementation on growth parameters in undernourished children – meta-analysis, 2025
- Spirulina Supplements Improved the Nutritional Status of Undernourished Children – Kisantu, DRC, 2016
- Phycocyanin: Biomedical Activities and Related Mechanisms of Action, Marine Drugs 2026
- Nowicka-Krawczyk et al.: Detailed characterization of the Arthrospira type species… new genus Limnospira, Scientific Reports 2019
- Spirulina/Arthrospira/Limnospira – Three Names of the Single Organism, 2024
- Cyanobacteria and the Great Oxidation Event, Palaeontology 2016
- ESA: Space research to combat malnutrition in Congo – projekt MELiSSA
- ESA MELiSSA – Targets & Scientific domains
- ARTHROSPIRA-C space flight experiment, 2024
- Harvest of Arthrospira platensis from Lake Kossorom (Chad) and its household usage among the Kanembu
- Chinese Spirulina Industry Expands Global Reach – Otog Banner, Ordos, 2025
- FAO: A review on culture, production and use of Spirulina (Habib et al., 2008)
Údaje o aztéckom tecuitlatle vychádzajú z kroník Bernala Díaza del Castillo a Bernardina de Sahagúna (Florentský kódex) v prevzatí FAO 2008; výnosy bielkovín na hektár sú orientačné prepočty FAO. Fotografie v článku sú ilustračné.


Drahý p.Štepka a všetci členovia českej vetvy Superionherbs.
Vaše doplnky som si obľúbila a verím ich účinkom. Čítam o produktoch a surovinách,z ktorých sa vyrábajú.
Články sú vysoko vedecké, my laici sa ich snažíme aspoň tretinovo pochopiť, no nedarí sa pre ich rozsah + veľmi podrobný obsah. Je nepopierateľné, že až nekomerčne uvádzate všetky nájdené negatíva, sporné výsledky, nedokonalé pokusy a pod. , ale i tak pre mňa sú často nedočítané. To všeobecne. K dnešnému článku:
Na spirulínu si počkám keď budú jednoznačnejšie výsledky. Aj keď!! Aj viera je potrebná!
Treba veriť, že keď bude pokusov viac a na väčších počtoch ľudí, nejejdnoznačnosť výsledkov sa zníži. Vedci to isto na pokoji nenechajú.😊 …. so srdečným pozdravom taňa beňová