Tri piliere odolnosti Zatiaľ žiadne hodnotenia článku.

Odolnosť – resilience – je zásadná vlastnosť dôležitá pre život, pretože nám umožňuje zvládať výzvy, obnoviť sa po stratách a adaptovať sa na meniace sa podmienky. Bez nej sa aj menšie životné prekážky môžu stať zdrojom úzkosti, zatiaľ čo s ňou získavame schopnosť rásť aj uprostred nepriazne. Resilience nie je pevná vlastnosť – je to zručnosť, ktorú je možné rozvíjať. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú vnútorné postoje, schopnosť pracovať s emóciami, podpora okolia i biologické procesy, ako je práve neuroplasticita. Podľa neurovedca Jiřího Horáčka tieto tri piliere sú:
1. Akceptácia
2. Sústredenie
3. Podpora a zdieľanie

1. Akceptácia

Prijatie, akceptácia alebo odovzdanie je koncept s veľkým presahom od psychológie cez duchovné náuky. Je záklaldom a aj dôsledkom ďalších dvoch pilierov – sústredenie a zdieľanie. Slovo prijatia sa často používa a málokto chápe čo to vlastne prakticky znamená. Ako je možné prijať niečo neprijateľné. Ako je možné akceptovať napríklad úmrtie niekoho blízkeho, napríklad vlastného dieťaťa? To sú veci, ktoré vyzerajú neakceptaovateľne. Dalo by sa povedať, že nám nezostane než akceptovať čokoľvek nám život prinesie, pretože vlastne nemôžeme neakceptovať. Takže akceptácia skôr znamená ako sa vyhnúť zbytočnému utrpeniu keď nám život prináša do cesty ťažko akceptovateľné udalosti.

Zmena perspektívy je kľúčová

Schopnosť prijímať bez zbytočného utrpenia si vyžaduje umenie pozerať sa na veci z inej perspektívy. Zmeniť naše predvolené, často nepreskúmané a preto rigidné predstavy. Tieto predsatvy sú tým, čo nám spôsobuje duševnú bolesť pri prijímaní neakceptovateľných výziev.

Na biologickej úrovni to priamo súvisí s neuroplasticitou. Čím lepšie prepojenie mozgových dráh, čím viac rôznych dráh, tým lepšia pružnosť myslenia a schopnosť vidieť svet z inej perspektívy.

Čo zlepšuje neuroplasticitu?

Medzi spôsoby, ako podporiť neuroplasticitu, patria:

• Meditácia a mindfulness: Pravidelné vedomé sústredenie na prítomný okamih pomáha posilňovať mozgové okruhy spojené s reguláciou emócií, súcitom a sebakontrolou.
• Fyzická aktivita: Aeróbne cvičenie stimuluje tvorbu neurotrofného faktora BDNF, ktorý podporuje rast a prežitie neurónov.
• Učenie a nové skúsenosti: Štúdium nových jazykov, hranie na hudobný nástroj alebo cestovanie vytvára nové synaptické spoje.
• Kvalitný spánok: Spánok je zásadný pre konsolidáciu pamäte a obnovu mozgových funkcií. Zdravá strava: Potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty, vitamíny skupiny B a flavonoidy podporujú činnosť mozgu.
• Sociálna interakcia: Komunikácia a budovanie vzťahov aktivuje komplexné mozgové štruktúry, zvyšujúce pružnosť myslenia.
• Psychoterapia: Práca s emóciami a kognitívnymi vzorcami v rámci terapie môže viesť k reorganizácii neurónových dráh.

Čo o prijatí hovorí neuroveda 

Akceptácia má zásadný vplyv na náš mozog a nervový systém. Keď prijímame realitu, znižujeme aktiváciu stresového systému (hypotalamo-hypofyzárno-nadobličkového systému), čo vedie k nižšej produkcii stresových hormónov, ako je kortizol. Tento proces môže uľaviť od chronického stresu a umožniť lepšie fungovanie prefrontálnej kôry, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie a sebareguláciu. Neuroplasticita mozgu potom umožňuje vytváranie nových synapsií a ciest, ktoré nám pomáhajú adaptovať sa na zmeny. Ide vlastne o takú reťazovú reakciu, zvýšením neuroplasticity sa vytvorí ďalšie synaptické spojenie atď. Tak dochádza k hlbšiemu chápaniu sebasama a tým aj reality.

Čo o prijatí hovorí filozofia

 Vo filozofii je akceptácia často spájaná s poňatím stoicizmu, kde je kladené dôraz na to, čo môžeme ovplyvniť, a naopak na zmierenie sa s tým, čo je mimo našej kontroly. Stoici, ako Epiktétos, tvrdili, že naše šťastie závisí od našich reakcií na udalosti, nie od samotných udalostí. Akceptácia teda znamená vnútorný pokoj, ktorý umožňuje čeliť životným ťažkostiam bez nadmerného trápenia.

Duchovný prístup k prijatiu a jeho transformačná sila

V mnohých duchovných tradíciách je akceptácia základom mieru a harmónie s vesmírom. Budhizmus napríklad zdôrazňuje prijatie prítomného okamihu (mindfulness) a zbavenie sa túžby, ktorá je považovaná za príčinu utrpenia. Akceptácia je v tomto zmysle formou odovzdania sa vyššej moci alebo prirodzenému behu života, čo prináša vnútorný pokoj a duchovný rast.

Duchovná perspektíva a neuroplasticita

Zároveň platí, že duchovné alebo filozofické koncepty predstierajú alternatívne pohľady na svet a na nás samotných, a tým prispievajú k narušeniu starých myšlienkových vzorcov a vytváraniu nových – teda priamo podporujú neuroplasticitu mozgu, o ktorej sme hovorili vyššie.

2. Sústredenie

Neuroveda a kognitívny efekt sústredenia

Sústredenie je spojené s aktiváciou konkrétnych mozgových oblastí, ako je prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za plánovanie, rozhodovanie a sebaovládanie. Keď sa sústredíme na jednu vec, naše mozgové bunky vytvárajú pevné neurónové okruhy, ktoré nám umožňujú efektívne vykonávať úlohy a zlepšovať kognitívne schopnosti. Praktiky ako meditácia alebo mindfulness posilňujú túto schopnosť a zvyšujú kapacitu mozgu pre sebakontrolu a koncentráciu.

Neuroplasticita a prepis mentálnych vzorcov

Z pohľadu neuroplasticity je sústredenie jedným z kľúčových nástrojov, ako vedome formovať štruktúru nášho mozgu. Sústredenie totiž pomáha posilňovať nové neurónové spoje a zároveň oslabovať tie staré, ktoré už nezodpovedajú našim novým postojom alebo hodnotám.

Most medzi vedomím a premenou

V tomto zmysle sa sústredenie stáva mostom medzi poznaním a zmenou – medzi tým, čo si uvedomujeme, a tým, kým sa skutočne stávame.

Navyše, ako bolo spomenuté v časti o akceptácii, duchovné alebo filozofické prístupy často ponúkajú nové pohľady na svet a na nás samotných, čím narúšajú automatické mentálne vzorce. Sústredenie na tieto nové perspektívy môže podporiť hlbšiu vnútornú premenu a viesť k významnej reorganizácii neurónových dráh v mozgu.

Sústredenie ako nástroj vnútornej transformácie

Ako si zlepšiť sústredenie

Zlepšenie schopnosti sústrediť sa je zásadné pre kvalitu nášho života, práce aj vnútorného pokoja. Tu je niekoľko konkrétnych spôsobov, ako možno túto schopnosť trénovať a posilňovať:

• Štúdium a čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje schopnosť udržať pozornosť dlhšiu dobu, rozvíja kritické myslenie a trénuje mentálnu vytrvalosť.
• Hranie hier ako šach alebo Go: Tieto strategické hry vyžadujú dlhodobú koncentráciu, plánovanie a schopnosť predvídať, čím výborne trénujú pozornosť a kognitívnu flexibilitu.
• Meditácia a dychové cvičenia: Pravidelná meditačná prax učí myseľ vracať sa k prítomnému okamihu. Aj pár minút denne môže viesť k zlepšeniu koncentrácie.
• Eliminácia rušivých vplyvov: Vypnutie notifikácií, práca v pokojnom prostredí, minimalizácia multitaskingu – to všetko pomáha vytvárať podmienky na hlboké sústredenie.
• Práca v časových blokoch (napr. Pomodoro): Sústredená práca po dobu 25 minút nasledovaná krátkou pauzou pomáha udržať pozornosť bez vyčerpania.
• Cvičenie pozornosti v bežnom živote: Napríklad vedomé pitie čaju alebo chôdza v prírode bez mobilu – čím častejšie sa venujeme jednej veci naplno, tým silnejšia sa táto schopnosť stáva.
• Kvalitný spánok a výživa: Mozog unavený alebo podvyživený má horšiu schopnosť koncentrácie. Spánok a vyvážená strava sú základ.
• Digitálna hygiena: Obmedzenie času na sociálnych sieťach a vedomé zaobchádzanie s technológiami chráni našu pozornosť pred chronickým roztrieštením.
• Vedomé stanovovanie priorít: Jasné určenie, čo je dôležité, a zameranie na jednu vec v daný čas pomáha trénovať vôľu aj vytrvalosť.

Význam sústredenia vo filozofii a duchovných tradíciách

Filozofi, ako je René Descartes, zdôrazňovali význam sústredenia na myseľ a racionalitu ako prostriedok na dosiahnutie pravdy a vnútorného pokoja. Aristoteles tiež hovoril o sústredení ako o kľúči na dosiahnutie „eudaimonia“ (blaha) – stavu, keď žijeme v súlade s naším najlepším ja. Sústredenie je tak v filozofickom kontexte nástrojom, ako sa dostať bližšie k ideálu ľudského života.

Duchovná dimenzia sústredenia a jeho transformačná sila

V duchovných tradíciách, ako je hinduizmus alebo zen budhizmus, je sústredenie považované za cestu
k duchovnému osvieteniu. Meditácia a modlitba sú spôsoby, ako sa sústrediť na duchovný cieľ, čo prináša hlbšie porozumenie a pokoj v srdci. Sústredenie je nástrojom, ako prekonať ego a dosiahnuť spojenie
s vyšším vedomím alebo univerzálnym princípom. Jednou z vedecky najlepšie preskúmaných foriem meditácie je sedenie v zazene, tradičná prax školy sōtō zen. Zazen rozvíja hlboké sústredenie bez objektu a podporuje zmeny v mozgovej aktivite spojené s pokojom, bdelosťou a zvýšenou neuroplasticitou. Táto forma meditácie umožňuje hlbokú introspekciu a transformáciu vedomia.

3. Podpora a zdieľanie

Neuroveda a podpora

Podpora a zdieľanie problémov s ostatnými má pozitívny vplyv na našu neurobiológiu. Interakcie
s ostatnými ľuďmi aktivujú systémy v mozgu spojené s odmenou a znižujú stres. Napríklad oxytocín, známy ako hormón lásky a dôvery, je uvoľňovaný pri pozitívnych sociálnych interakciách a pomáha nám cítiť sa bezpečnejšie a spokojnejšie. Podpora od druhých tiež posilňuje našu schopnosť čeliť stresovým situáciám a zvyšuje naše celkové duševné zdravie.

Filozofia a zdieľanie

Filozofi ako Aristoteles videli človeka ako “zoon politikon” – spoločenské zviera, ktoré neexistuje izolovane, ale je súčasťou komunity. Zdieľanie problémov a hľadanie podpory v ostatných je podľa neho kľúčom k dosiahnutiu autentického života. Existuje aj filozofický smer, ktorý nazývame „egosyntónny“ – hľadanie harmónie medzi individuálnym ja a ostatnými ľuďmi, čo vedie k väčšej spokojnosti a naplneniu.

Duchovný rozmer zdieľania

V duchovných tradíciách je zdieľanie a podpora medzi ľuďmi považované za prejav lásky a súcitu. V kresťanstve je dôraz kladený na komunitu a vzájomnú pomoc, zatiaľ čo v budhizme je vzájomná podpora súčasťou „sanghy“ – komunity, ktorá podporuje jednotlivcov na jeho duchovnej ceste. Spoločné prežívanie a zdieľanie duchovných zážitkov alebo výziev posilňuje puto medzi ľuďmi a je považované za nevyhnutné pre duchovný rast a vnútorný mier.

Tri klenoty budhizmu a ich súvislosť s odolnosťou

V budhizme tvoria tri základné piliere duchovnej cesty tzv. „tri klenoty“: Budha (prebudený princíp v nás), Dharma (učenie, cesta k pochopeniu reality) a Sangha (duchovné spoločenstvo) Tieto tri aspekty zodpovedajú prekvapivo presne trom pilierom odolnosti: akceptácii (Dharma ako pochopenie a pochopenie) vedomia) a podpore a zdieľaní (Sangha ako sieť vzťahov, ktorá nás nesie) Toto prepojenie ukazuje, že východné duchovné systémy intuitívne rozpoznali hlboké pravdy o ľudskej psyché a prežití – a tieto pravdy dnes potvrdzuje aj moderná neuroveda.