Chaga – Ryšavec šikmý

Chaga  získala slovenské označenie Ryšavec šikmý. Domovinou tejto blahodárnéj huby je Sibír a severné oblasti Číny, kde sa z nej už dlho pripravujú odvary k liečbe nádorov, a pre svoje výsledky získala prezývku „Dar od boha“. Chaga sa veľmi hodí aj pre autoimunitné ťažkosti, pretože dokáže imunitný systém stimulovať, a v prípade potreby taktiež tlmiť.

Ilustrácie Chagy na breze

Osvedčila sa aj u rôznych infekčných ochoreniach. Pretože pôsobí protizápalovo, využíva sa napríklad pri črevných zápaloch. Chaga skenuje tráviace ústrojenstvo a pečeň a hľadá patogény, ktoré likviduje. Z hľadiska tradičnej čínskej medicíny Chagu charakterizuje teplá teplota, sladká chuť a tropizmus na slezinu, pečeň, srdce, obličky, žalúdok. Jej význam spočíva v oživovaní krvi, podpore obrannej qi a v ukľudnení ducha. Vďaka tropizmu k tráviacemu traktu môže dobre poslúžiť napríklad pri rôznych črevných ťažkostiach ako je zápcha, ale tiež u Crohnovej chorobe alebo ulceróznej kolitídy. Jej užívanie môže podporiť trávenie. Hojivo a ochranne pôsobí vďaka prítomnosti kyseliny betulínovej na žalúdočnú sliznicu, čoho sa využíva pri gastritídach a vredoch. Medzi najvýznamnejšie účinky ale patrícensored pôsobenie, špeciálne pri rakovine čriev a pečene. Práve ochrana a regenerácia pečene sa osvedčila pri hepatitídach. Vedľa tropizmu k tráviacej sústave má Chaga tropizmus taktiež k srdcu. Pretože harmonizuje dušu, posilňuje mentálne funkcie, zlepšuje pamäť a sústredenie. Dôležité sú tiež antioxidačné vlastnosti a ich pôsobenie ako adaptogén. Toto sa prejavuje hlavne v odolnosti organizmu voči vonkajšiemu prostrediu, odolnosti voči stresovým situáciám a v spomaľovaní starnutia buniek.

Chaga otestovaná v praxi:

  • ako doplnková terapia nádorov a prevencia nádorov,
  • aktivuje imunitný systém pri bakteriálnej a vírusovej infekcii, hodí sa tiež Reishi, Coriolus, ABM, Maitake,
  • podporuje kardiovaskulárny systém,
  • reguluje tlak krvi a cholesterol, hodí sa taktiež Reishi, Maitake, Auricularia,
  • podporuje a čistí črevá, hodí sa Hericium,

Chaga môže byť použitá tiež pre:

podporu trávenia, pri gastritíde, Crohnovej chorobe, ulceróznej kolitíde, pri žalúdočných vredoch alebo vredoch dvanástnika, ochrane pečeni, pásovom opare, kandidóze, hepatitíde C, detoxikácii, na zmiernenie bolesti, ako podpora činnosti organizmu pri diabete, podporuje mentálne funkcie (koncentráciu, pamäť, myslenie), má silné antioxidačné vlastnosti, podporuje pri športe (s Coriolom a Cordycepsom), je možné ju využiť pri ekzéme, psoriáze, čistení krvi, leukémii, malárii, podpore očí a vlasov, je to asi najsilnejší adaptogén, má antiaging účinky a pôsobí protialergicky (prevencia proti anafylaktickému šoku).

Charakteristika Chagy

Chaga (Inonotus obliguus, Ryšavec šikmý, birch mushroom, tschagapilz, Hua Jie Kong Jun) je drevokazná huba, ktorá parazituje predovšetkým na listnatých stromoch. Táto niekoľkoročná huba sa vyskytuje hlavne na brezách, kde čerpá významnú zložku – betulín, ktorý sa môže pochváliť bohatými účinkami. Chaga je rozšírená na severnej pologuli. Vedeli o nej ale už pred asi 4000 rokmi v Mezopotámii, Egypte, ale aj v Číne. Ako sme už písali, je súčasťou ruského uzdravovaťeľstva a tradičnej čínskej medicíny. Huba bola ale tiež známa indiánom v Severnej Amerike. Táto blahodárna huba vytvára pohlavné a nepohlavné plodnice. Keď napadne strom, vzniknú tmavé, tmavo čierne „rozpukané“ plodnice, ktoré ukrývajú chlamydospóry (výtrusy). Niektoré plodnice prežívajú i mnoho rokov a sú veľké približne 10–35 cm. Huba zreje, prerastá kmeňom stromu a ten odumiera. Počas toho sa vytvorí druhý typ plodníc s pohlavnými spórami – bazidiospóry. Plodnice sú väčšie, niekedy dorastajú do veľkosti niekoľkých metrov. Okrem domácej Sibíri sa Chaga dostala aj do celého Ruska, kde bola využívaná pri liečení. Konzumovali ju tiež cár Vladimír Monomach alebo Rasputin. Zmienku o nej je možné nájsť aj v Solženicynovej knihe Censored. Pôvodní obyvatelia Japonska – Ainovia z nej varili čaj, ktorý sa osvedčil pri rôznych tráviacich ťažkostiach. Prášok zo sušenej huby sa im zase hodil pri náboženských obradoch. Neskôr Chagu skúmal od roku 1864 v Petrohrade J. G. N Dragendorff a k významnému posunu v skúmaní húb došlo v 20. storočí, keď sa odhalilo zloženie huby a účinky sa začali skúmať vedecky. (1, 2)

Jednotlivé zložky Chagy

Skúmanie zloženia húb vždy odhalí zaujímavé skutočnosti. Podrobné rozbory sú dôležité pre rozpoznanie hlavných zložiek. V tomto prípade sa jedná predovšetkým o polysacharidy, mykosteroly, terpenové zlúčeniny, betulín, fenoly, melanín, aminokyseliny a nenasýtené mastné kyseliny. (1)

Polysacharidy

Polysacharidy so svojimi pestrými účinkami patria medzi významné zložky Chagy. Jednak je to stimulácia imunitného systému, ďalej napríkladcensored pôsobenie, znižovanie oxidačného stresu, regulácia glykémie. Chaga obsahuje mnoho typov polysacharidov líšiacich sa zložením, vetvením alebo molekulárnou hmotnosťou. Podľa toho sa potom odvíjajú účinky. Nerozpustné polysacharidy („hrubá“ vláknina) majú vplyv ako probiotikum, teda potrava pre mikroflóru (starajú sa o jej dobrý stav) a podporujú črevnú peristaltiku. Najznámejšími polysacharidmi sú β (1→3)-glukány. Významné sú tiež xylogaloktoglukány s proticensoredi účinkami. IP3 je jeden z polysacharidov, ktorý bol pre vedu objavený v poslednej dobe a je silným imunostimulantom. Tvoria ho sacharidy – arabinóza, rhamóza, glukóza a galaktóza.

Terpenové zlúčeniny

Terpenové zlúčeniny môžu prospieť organizmu svojim proticensored a protiinfekčným pôsobením. Chaga obsahuje napríklad kyselinu ferulovú, p-hydroxybenzoickú kyselinu, foskoperianol D, lanostany alebo kyselinu trametenolickú.

Steroidné zlúčeniny – mykosteroly

Medzi steroidné zlúčeniny patria mykosteroly, typické pre huby. Základ tvorí cholesterolové jadro, ktoré má rôzne postranné reťazce. Takmer polovicu predstavuje lanosterol, významnou súčasťou je inotodiol (25 %). Nechýbajú ani ďalšie komponenty, ako napríklad ergosterol (vitamín D2), episterol, fecosterol, β-sitosterol. Sterolové zlúčeniny vynikajú proticensoredmi účinkami a vedia zvládať rôzne typy vírusov.

Betulín a kyselina betulínová

Ďalšie z predných miest zaberá betulín a kyselina betulínová (3β-hydroxylup-20(29)-en-28-ová kyselina), obe látky patria medzi triterpény. Ich význam spočíva hlavne v protiinfekčnom pôsobení. Účinky majú predovšetkým protivírusový, proticensored účinok a tiež znižujú hladinu lipidov v krvi. V hube sa vyskytuje vo forme, ktorá umožňuje dobré vstrebávanie z tráviaceho traktu do tela. Chaga tieto látky do seba vťahuje z hostiteľa (breza). Z betulínu sa ďalšími reakciami stáva kyselina betulínová.

Fenoly a fenolové zlúčeniny

Fenolové zlúčeniny boli získané z čagy extrakčnými postupmi. Taktiež tieto látky pôsobia censored, protiinfekčne a majú aj antioxidačné účinky. Chaga obsahuje napríklad ceresol, mequinol, syringol, guaiacol, kyselinu galickú, protokatechurickú kyselinu a tiež polyfenoly 3,4-dihydroxybenzalacetone, phelligridin D, inonoblin A.

Melanín

Okrem týchto látok obsahuje Chaga tiež dostatočné množstvo melanínu – farbiva, ktoré vzniká z aminokyseliny tyrozínu. Je prítomný aj v ľudskom tele a je dôvodom farby očí, pokožky alebo vlasov. Tento silný antioxidant okrem iného pôsobí censored, chráni pred negatívnym vplyvom slnečných paprskov, znižuje genotoxicitu.

Aminokyseliny a bielkoviny

Významné sú tiež bielkoviny a aminokyseliny, vrátane tých, ktoré si organizmus nevie sám vyrobiť. Skúmaním Chagy vyšlo najavo, že zrelá Chaga obsahuje 14 aminokyselín, jej podhubie (mycélium) dokonca 16. Jedná sa predovšetkým o cystein, glycin a tryptofán. V prípade bielkovín ide napríklad o chitinázu.

Tuky a mastné kyseliny

Rastliny neobsahujú mnoho tukov, pokiaľ nehovoríme o semenách. V čage sa jedná hlavne o nenasýtené mastné kyseliny, ktoré zdraviu veľmi prospievajú. V tomto prípade ide konkrétne o kyselinu linolovú alebo olejovú. Chaga neobsahuje cholesterol.

Vitamíny, minerálne látky a stopové prvky

Chaga je plná rôznych vitamínov a samozrejme je zdrojom minerálnych látok a stopových prvkov. Z vitamínov sú to predovšetkým vitamíny skupiny B, ďalej vitamín D a betakarotén. Nechýba ani horčík, sodík, vápnik, železo, meď, zinok, mangán nebo germánium.

Prospešnosť Chagy pre zdravie

Vyššie uvedené cenné zložky nám napovedali, ako môže Chaga prospieť organizmu. A aj keď sa nejedná o ich celý zoznam, je jasné, že táto medicinálna huba môže významne ovplyvniť zdravotný stav.

Chaga a imunitný systém

Schopnosť ovplyvniť rôzne funkcie a reakcie imunitného systému je pre Chagu typická. Ak imunitný systém funguje dobre, môže sa dobre brániť nielen proti infekciám, ale tiež napríklad censored bunkám. Pokiaľ je v rovnováhe, neútočí na alergény a antigény vlastného tela. Práve pri tejto činnosti je organizmu Chaga prospešná. Napomáha posilniť obranné reakcie a mierni zvýšenú aktivitu imunitného systému, keď sa objavia alergické alebo autoimunitné zápaly. (1) Najvýraznejšie sa podieľajú na ovplyvnení imunitného systému polysacharidy, konkrétne beta glukány. Testujú sa napríklad na bunkových kultúrach: polysacharidový extrakt sa pridá k bunkám imunitného systému, a následne sa pozoruje zmena chovania. Keď sa nachádza pri testovanej bunke, dochádza k častejšiemu deleniu, väčšej aktivácii, vytvárajú sa cytokíny, ktoré sprostredkovávajú aktiváciu ďalšej zložky imunitného systému. Posilňuje fagocytárne schopnosti, schopnosť fagocytov pohltiť alebo zabiť (u vírusov a baktérií) cudzorodé častice. Čaga taktiež dokáže aktivovať T lymfocyty. Boli vykonané štúdie, ktoré potvrdili, že Chaga zvyšuje tvorbu potrebných protilátok B lymfocytov. Na laboratórnych zvieratách boli testované účinky posilňujúce imunitu. Taktiež sa skúšalo, či vie Chaga posilniť aktivitu imunitného systému aj v prípade, keď budú zvieratám podávané imunosupresíva. Jedna časť testovaných potkanov dostávala cyklofosfamid a za stlmených imunitných reakcií im bola podaná Chaga. Už za 8 dní aktivita imunitného systému vzrástla. Z toho vyplýva, že táto huba vie zmeniť účinky i silných imunosupresív.Protizápalové účinky sa overovali pri pokusoch na myšiach s vyvolaným zápalom  čriev ako je tomu u Crohnovej choroby. Keď tieto drobné hlodavce dostali Chagu, znížila sa vážnosť ochorenia. Myši nechudli, neobjavovali sa vysiľujúce krvavé hnačky a vyšetrenie čreva ukázalo zdravšiu sliznici, bez vážnejších poškodení. V porovnaní s myšami, ktoré hubu nedostali, bol zápal stlmený. Tlmenie zápalu sa dokázalo tiež u chronickej pankreatitídy. Takto postihnuté zvieratá dostávali polysacharidy z Chagy. Na záver pokusu bol vykonaný histologický rozbor, ktorý vykázal menší rozsah poškodenia pankreasu. Neobjavili sa ani imunitným bunkám, ktoré by aktivitou tkanivo ničili. Pretože štúdie na alergických myšiach dokázali prospešnosť – zníženie tvorby IgE – protilátok v súvislosti s alergiami. Z toho vyplýva, že Chaga môže tiež pomáhať alergikom. Z toho je zrejmé, že čaga prispieva k harmonizácii imunitného systému a k vyrovnaniu jeho činnosti, aby organizmu neškodila, ale prospievala. (1)

Chaga sa podieľa na likvidácii censored buniek

Pretože censored ochorenia si aj napriek pokroku vo vede stále vyberajú ľudské životy, hľadajú vedci možnosti, ako tento stav zvrátiť. Vlastná liečba je totiž často tiež náročná pre organizmus, predovšetkým pre nežiadúce vedľajšie účinky. Preto už bolo vykonaných mnoho výskumov, pri ktorých sa overovali alternatívne spôsoby. Jednou zo skúmaných húb bola práve Chaga. V štúdiách sa potvrdili protirakovinové účinky tejto huby napríklad na melanóme, u rakoviny čriev, pečene, pľúc, vaječníkov, mozgu, ale aj u leukémie. Overilo sa, že Chaga dokáže likvidovať rakovinové bunky rôznymi spôsobmi, zatiaľ čo podporuje činnosť buniek imunitného systému. Proti rakovine je Chaga účinná dvojitým mechanizmom. Nech už je to v spolupráci práve s imunitným systémom, keď posilňuje aktivity NK buniek, makrofágov alebo tiež T lymfocytov, alebo prostredníctvom vlastných bioaktívnych zložiek. Tieto zložky sú pre rakovinové bunky toxické. Patria sem napríklad terpény (betulín, kyselina betulínová) alebo polysacharidy. Väčšinou sa pôsobenie tejto huby testovalo na bunkových kultúrach z určitého typu censored buniek, ku ktorým bola pridaná Chaga. Takto bolo možné najlepšie sledovať reakcie censored buniek na Chagu. Objavovalo sa blokovanie delenia buniek a zastavil sa bunkový cyklus. Životaschopnosť bola podstatne znížená a pretože boli aktivované kaspázy a proapoptotické proteíny a blokované antiapoptotické, navodila sa bunková smrť (apoptóza). Chaga tiež vie brániť metastázovanie – inhibíciou tvorby metaloproteináz censoredmi bunkami. Sú to enzýmy štiepiace medzibunkovú hmotu. Rozvoľnenou hmotou sa totiž rakovinové bunky pretlačia jednoduchším spôsobom a vydajú sa potom na cestu krvným riečiskom alebo do lymfatického systému. V štúdiách sa tiež skúmal vplyv Chagy na organizmus zvierat. Myšiam s censured pľúc a spontánnym metastázovaním sa pri konzumácii tejto huby výrazne znížilo metastázovanie o celých 25 %. Okrem toho došlo tiež k zmenšeniu objemu nádoru – o 60 %. Chaga obmedzila vytváranie nových ciev, ktoré by privádzali živiny k censored bunkám. (1, 2) xxx

Antioxidačné vlastnosti Chagy

Podporu vzniku voľných radikálov si často spôsobujeme sami. Má na to vplyv náš spôsob života – či už to je dlhodobý stres, znečistenie životného prostredia, ale tiež napríklad chronické infekcie. Voľné radikály sú v tele potrebné, akonáhle ale nie sú v rovnováhe s antioxidantami, začínajú organizmu omnoho viac škodiť. Potom sa musia telu dodať antioxidanty zvonku. Voľné radikály sú veľmi reaktívne zlúčeniny – sú rakovinotvorné a mutagénne. Reagujú napríklad s lipidmi bunkových membrán a DNA, tiež zrýchľujú degeneratívne procesy (aj degeneráciu mozgu). Chaga môže proti voľným radikálom bojovať prostredníctvom vlastných komponentov ako sú polysacharidy, fenolové zlúčeniny alebo triterpény. Okrem toho medicinálna huba obsahuje enzýmy – superoxiddismutázy. Antioxidačné účinky bývajú často overované v roztokoch s voľnými radikálmi, kde sa doplní i Chaga. Jej prednosťou je neutralizácia hydroxylových radikálov. Boli uskutočnené tiež  pokusy na bunkovej kultúre vystavenej pôsobeniu peroxidu vodíka v toxickej koncentrácii. Schopnosť života bunkovej kultúry v tomto prípade klesá pod 40 %. Ak sa však pridá Chaga, vzrastie životaschopnosť na 90 %. Poslednou možnosťou testovania je na živých modeloch. Väčšinou myši alebo potkani sa vystavia situáciám, pri ktorých rastie oxidačný stres. Dôsledkom je potom zvýšenie určitých hodnôt v krvi, napríklad malondialdehydu. Keď sa pridáva Chaga, hodnoty nerastú a bunkové membrány nie sú peroxidované. Chaga je vďaka potvrdeným antioxidačným vlastnostiam považovaná za prevenciu degeneratívnych ochorení alebo napríklad rakoviny. (1)

Chaga zvláda infekcie

Infekčnými ochoreniami si vo svojom živote prešiel snáď každý. Nie zakaždým sa ale podarí imunitnému systému uhájiť svoju oblasť, aj keď je silný. Niekedy totiž infekčné patogény útočia prostredníctvom stratégií, ktoré dokážu prekabátiť a obísť obranu organizmu. Rad infekcií je veľmi nebezpečných, niekedy dokonca spôsobujú smrť. Niekedy tiež na vírusové infekcie neexistuje žiadna vhodná liečba. Pretože rastie rezistencia baktérií k antibiotikám, klesajú možnosti liečby bakteriálnych ochorení. Stále sa pracuje na vzniku nových antibiotík. Dôležité je nájsť látky schopné zabrániť množeniu baktérií alebo lepšie – ktoré by dokázali baktérie likvidovať. (1) Chaga pomáha vytvárať odolnejší imunitný systém. Ak sa do organizmu infekcia dostane, je zavčasu zničená. S ohľadom na zloženie huby Chaga tiež pôsobí priamo na infekčné patogény. Vie zvládnuť celý rad rôznych druhov vírusov. Môžu to byť napríklad herpetické vírusy, ktoré prežívajú skryte v tele a čakajú na príležitosť k reaktivácii. Takto je zasiahnuté 98 % obyvateľstva. Prejavom bývajú predovšetkým nepríjemné opary, ale niekedy môže byť výsledkom tiež herpetická meningoencefalitída. Bola vykonaná štúdia na bunkách nakazených herpetickým vírusom a potvrdila, že pokiaľ sa pridá Chaga, dôjde k zlikvidovaniu vírusu a bunky zostávajú nedotknuté (bez vírusovej DNA). Takisto na myšiach boli vykonané štúdie, pričom hlodavce boli nakazené herpetickým vírusom HSV2 (genitálny typ). Keď nedostali medicinálnu hubu, väčšina ich zomrela. U skupiny myší, ktorá konzumovala Chagu, vzrástla možnosť prežitia o skvelých 90 %. Chaga tiež vie zničiť vírusy hepatitídy B a C, ktoré sú príčinou chronického zápalu pečene. Ten má často za následok cirhózu, pečeňovú fibrózu a niekedy dokonca rakovinu pečene. Liečba antivirotikami nebýva účinná. Ak sa však podá Chaga, dôjde k zníženiu množenia vírusu (replikácie) a rastie účinnosť terapie. Chaga je obranou aj pred HIV, kde zabraňuje vstupu do bunky. Tým pádom sa potom nemôže rozvinúť infekcia. Chaga dokáže dobre likvidovať infekcie u zvierat. Štúdie dokázali jej vplyv na mačacie vírusy ako je mačacia chrípka alebo napríklad kalciviróza. Medzi mikroorganizmy, ktoré Chaga vie ničiť, sú baktérie. A to nielen tie obyčajné, ale tiež tie odolné a nebezpečné ako sú napríklad pôvodcovia TBC – mykobaktérie. Tie je zvyčajne potrebné liečiť často aj niekoľko mesiacov štvôr kombináciami antibiotík. Chaga likviduje tiež napríklad pseudomonády. Medicinálna huba bráni i infikovaniu. Dokázaný bol prípad kampylobaktera, ktorý je pôvodcom črevnej infekcie. Uchytí sa na črevnej sliznici, kde infekciu vyvolá. V tom mu skríži plány Chaga, ktorá zabráni uchyteniu. Antiparazitárne účinky Chagy sú namierené proti trypanozomám (pôvodca „spavej” choroby) a plazmodiám (pôvodcom malárie). (3, 4, 5, 6)

Chaga proti civilizačným chorobám

Zdravý životný štýl nie je len prázdne zoskupenie slov, ale jeho dodržovanie stojí za prevenciou mnohých chorôb. Množstvo ochorení totiž súvisí práve s nesprávnym spôsobom života. Je tým myslený predovšetkým nedostatok pohybu a nevhodné stravovacie návyky. Ďalej potom napríklad fajčenie alebo konzumácia väčšieho množstva alkoholu. Medzi takzvané civilizačné choroby počítame napríklad diabetes druhého typu alebo hyperlipidémiu. Dôsledkom sú zdravotné problémy, ktoré majú obrovský vplyv na dĺžku a kvalitu života. (1)

Chaga a cukrovka

Diabetes I. typu je autoimunitný zápal pankreasu, ktorý veľmi často sprevádza rezistencia na inzulín. Bunky nereagujú na inzulín, čo vypadá tak, že síce organizmus môže mať inzulínu dostatok, ale nie je využívaný. Keď dochádza k zvýšenej koncentrácii cukrov, nasleduje poškodenie nielen nervov a cievnych stien, ale tiež orgánov ako sú obličky. V mnohých štúdiách sa potvrdilo, že Chaga má antidiabetické účinky. Pri pokusoch na myšiach alebo potkanoch bol navodený stav obdobný ako je pri ľudskej cukrovke II. typu. Choré hlodavce vykazovali vysokú hladinu cukrov v krvi, keď ale dostali čagu, klesla glykémia k zvyčajným hodnotám. Okrem toho sa zlepšila glukózová tolerancia a bola prelomená nedostatočná odpoveď organizmuna pôsobenie inzulínu (inzulínová rezistencia). Bunky sa tak znovu stali citlivé na inzulín. Naviac Chaga sa stará o pankreas, chráni ho pred poškodením voľnými radikálmi alebo pred zápalom. Dbá o jeho správnu funkciu pri tvorbe inzulínu. (1)

Chaga a hyperlipidémia

Ukladanie tukov do stien ciev znamená rozvoj aterosklerózy. Nebezpečné pre tento stav sú predovšetkým zvýšené hladiny tukov. Cievy prichádzajú o pružnosť, majú nižší priesvit a prebieha v nich zápal. Okrem toho stúpa krvný tlak, môžu sa objaviť ischemické choroby srdcové alebo dolných končatín, ale tiež akútne stavy ako napríklad infarkt myokardu. Bolo zistené, že keď boli hlodavce kŕmené špeciálnou vysokotučnou diétou, došlo k nárastu koncentrácie lipidov v krvi. Pri testoch bola časti skupiny podávaná Chaga. V tomto prípade sa stav zmenil tak, že došlo k poklesu hodnôt celkového cholesterolu, LDL, triglyceridov, ale vzrástla hodnota „dobrého“ cholesterolu HDL. Pretože melanínový komplex v čage zvyšuje tvorbu adiponektínu v tukových bunkách, je vďaka tomu možné pôsobiť na zníženie glykémie a metabolizmus tukov. Okrem toho adiponektín pôsobí protizápalovo. Gén pre adiponektín je omnoho aktívnejší u štíhlych ľudí, s rastom hmotnosti jeho činnosť klesá. Keď myši s nadváhou dostávali melanínový komplex, znížil sa objem tukového tkaniva. (7, 8, 9, 10)

Chaga a ochrana orgánov

Už bolo spomenuté, že Chaga prospieva mnohým orgánom. Posilňuje ich, podporuje ich regeneráciu a chráni ich pred poškodením. U tráviacej sústavy je možné pozorovať hojivé účinky na sliznici žalúdku, ktorá býva podráždená a vzniká u nej zápal – gastritída. Chaga likviduje tiež baktériu Helicobacter pylori, ktorá je príčinou zápalu alebo žalúdočných vredov. Môže byť ale tiež pôvodcom rakoviny žalúdka. (1) Takisto pečeni prospieva konzumácia Chagy. Pečeň býva veľmi zaťažovaná a je možné ju ľahko poškodiť. Proti tomu ju huba chráni, pretože znižuje oxidačný stres z pečeňového poškodenia. Toto poškodenie by pečeň ničilo ešte viac. Tento stav bol potvrdený pri pokuse na myšiach, na ktoré pôsobil toxický tert-butyl hydroperoxid. (1, 11) Chaga je dôležitá aj pre funkciu obličiek, pretože znižuje oxidačný stres, glykémiu, a naviac podporuje regeneráciu. Pri pokusoch s potkanmi, ktorí mali kvôli cukrovke poškodené obličky, sa zvýšili hodnoty kreatinínu v krvi. Títo potkani mali veľmi znížené funkcie obličiek a albumín sa prepúšťal do moču. Keď potkani dostali Chagu, obnovili sa funkcie a celistvosť glomerulárnych membrán a došlo k zníženiu zápalu. Obličky lepšie fungovali, do moču unikalo menej albumínu a naopak kreatinín sa filtroval do moču. Ďalšia štúdia dokázala prospešnosť kyseliny betulínové pri fibróze obličiek. To býva dôsledok dlhodobého poškodzovania tohto orgánu, ktorý ničí infekcie, látkay alebo napríklad toxické látky, a poškodené tkaniva sa nahrádza väzivom. Potkani s fibrózou obličiek dostávali kyselinu betulínovou. Vďaka tomu sa zaistila lepšia funkcia obličiek, ale tiež v krvi poklesli hodnoty urey, kreatinínu alebo napríklad kyseliny močovej. Došlo k poklesu tvorby TGF beta – zlúčeniny, ktorá má na starosť podporu tvorby väzivového tkaniva. Výsledkom bola ochrana obličiek proti ďalšiemu poškodzovaniu, u mnohých potkanoch bol stav omnoho lepší. (1, 12, 13)

Chaga proti zrážaniu krvi

Na vyššiu zrážanlivosť krvi majú vplyv genetické predpoklady i patologické stavy ako sú zápaly alebo ateroskleróza. Vznik trombov záleží na zhlukovaní, teda zoskupovaní krvných doštičiek a tiež na aktivite koagulačnej kaskády. Tromby potom znižujú priesvit ciev, naviac sa môžu aj utrhnúť a embolizovať, napríklad do cievneho riečiska mozgu alebo pľúc a pacientovi spôsobiť smrť. Pokusmi bolo zistené, že Chaga zasahuje do procesu zoskupovania trombocytov. Pri pokusoch in vitro poklesla táto agregácia o 71 %. Chaga obsahuje inhibičný peptid, keď bol dodaný, agregácia klesla o 90 %. Z toho vyplýva, že tento peptid by sa mohol využiť pri liečení pacientov s rizikom rozvinutia trombózy. (14)

Chaga a kondícia

Chagu je možné nakoniec využiť tiež pre posilnenie fyzickej kondície, čo bolo zistené pri pokusoch s hlodavcami. Vedci využili 64 myší, ktorým dva týždne dávali polysacharidy extrahované z Chagy. Potom posúdili ich fyzické schopnosti a porovnali ich s hodnotami zaznamenanými pred liečbou. Myši boli dané do vodnej nádrže a plávali. Výsledkom bola vyššia výdrž a tiež rýchlejšia regenerácia po fyzickom výkone. Výsledok sa potvrdil pri testovanej hladine laktátu pol hodiny po záťaži. Laktát sa zvyšuje pri vyčerpaní a vzniká, keď sa spaľujú cukry bez prísunu kyslíka, teda pri anaeróbnych podmienkach. Hodnoty koncentrácie laktátu boli pri konzumácii polysacharidov z čagy ďaleko nižšie. Čo sa ale zvýšilo, boli hodnoty glykogénu vo svaloch a pečeni. Glykogén je zásobný sacharid, ktorý sa spaľuje ako prvý pri fyzickej aktivite. Záťaž bola možná omnoho skôr. Doložila sa schopnosť extraktu významne oddialiť vzrast únavy a urýchlenie regenerácie. (15)

Zhrnutie prínosov Chagy

Z vyššie uvedených riadkov vyplýva, že Chaga zdraviu prospieva – nielen preventívne, ale aj ako podpora liečby. Jej význam spočíva predovšetkým v ochrane a regenerácii orgánov, harmonizácii imunitného systému, ale tiež k spomaleniu starnutia. To znamená, že má vplyv na organizmus ako taký, na rozdiel od väčšiny umelo vyrobených látkaov. Zdroj 1) Arthur Haines. Review of Medicinal Uses of Chaga (Inonotus obliquus). Dostupné z https://pdfs.semanticscholar.org/0619/d629084fd750f8d2139e0c0aa9fc00e50f67.pdf2) M. Ya. Shashkina, P. N. Shashkin and A. V. Sergeev. MEDICINAL PLANTS CHEMICAL AND MEDICOBIOLOGICAL PROPERTIES OF CHAGA (REVIEW). Pharmaceutical Chemistry Journal, vol 40, No. 10, 2006 3) Polkovnikova MV, Nosik NN, Garaev TM, Kondrashina NG, Finogenova MP, Shibnev VA. A study of the antiherpetic activity of the chaga mushroom (Inonotus obliquus) extracts in the Vero cells infected with the herpes simplex virus. Vopr Virusol. 2014 Mar-Apr;59(2):45-8. 4) Razumov IA, Kazachinskaia EI, Puchkova LI, Kosogorova TA, Gorbunova IA, Loktev VB, Tepliakova TV. Protective activity of aqueous extracts from higher mushrooms against Herpes simplex virus type-2 on albino mice model. Antibiot Khimioter. 2013;58(9-10):8-12. 5) Cichewicz RH, Kouzi SA. Chemistry, biological activity, and chemotherapeutic potential of betulinic acid for the prevention and treatment of cancer and HIV infection. Med Res Rev. 2004;24(1):90-114. 6) Shibnev VA, Mishin DV, Garaev TM, Finogenova NP, Botikov AG, Deryabin PG. Antiviral activity of Inonotus obliquus fungus extract towards infection caused by hepatitis C virus in cell cultures. Bull Exp Biol Med. 2011;151(5):612-4. 7) Xu HY, Sun JE, Lu ZM, Zhang XM, Dou WF, Xu ZH. Beneficial effects of the ethanol extract from the dry matter of a culture broth of Inonotus obliquus in submerged culture on the antioxidant defence system and regeneration of pancreatic beta-cells in experimental diabetes in mice. Nat Prod Res. 2010;24(6):542-53. Dostupné z https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/14786410902751009 8) Lee JH, Hyun CK. Insulin-sensitizing and beneficial lipid-metabolic effects of the water-soluble melanin complex extracted from Inonotus obliquus. Phytother Res. 2014 Sep;28(9):1320-8.9) Bao-zhong Diao, Wei-rong Jin, Xue-jing Yu. Protective Effect of Polysaccharides from Inonotus obliquus on Streptozotocin-Induced Diabetic Symptoms and Their Potential Mechanisms in Rats. Evid Based Complement Alternat Med. 2014; 2014: 841496. Dostupné z https://www.hindawi.com/journals/ecam/2014/841496/10) Lu X, Chen H, Dong P, Fu L, Zhang X. Phytochemical characteristics and hypoglycaemic activity of fraction from mushroom Inonotus obliquus. J Sci Food Agric. 2010;90(2):276-80. 11) Hong KB, Noh DO, Park Y, Suh HJ. Hepatoprotective Activity of Water Extracts from Chaga Medicinal Mushroom, Inonotus obliquus (Higher Basidiomycetes) Against Tert-Butyl Hydroperoxide-Induced Oxidative Liver Injury in Primary Cultured Rat Hepatocytes. Int J Med Mushrooms. 2015;17(11):1069-76 12) Yuko Kikuchi, Koichi Seta, Yayoi Ogawa, Tatsuya Takayama, Masao Nagata, Takashi Taguchi, Kensei Yahata. Chaga mushroom-induced oxalate nephropathy Clinical Nephrology, Volume 81 (2014) – June (440 – 444), dostupné z https://www.dustri.com/article_response_page.html?artId=10154&doi=10.5414/CN107655&L=0 13) Chou YJ, Kan WC, Chang CM, Peng YJ, Wang HY, Yu WC, Cheng YH, Jhang YR, Liu HW, Chuu JJ. Renal Protective Effects of Low Molecular Weight of Inonotus obliquus Polysaccharide (LIOP) on HFD/STZ-Induced Nephropathy in Mice. Int J Mol Sci 2016; 17(9). Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27649140 14) Hyun KW, Jeong SC, Lee DH, Park JS, Lee JS. Isolation and characterization of a novel platelet aggregation inhibitory peptide from the medicinal mushroom, Inonotus obliquus. Peptides. 2006 Jun;27(6):1173-8. 15) Satoru Arata, Jun Watanabe, Masako Maeda, Masato Yamamoto, Hideto Matsuhashi, Mamiko Mochizuki, Nobuyuki Kagami, Kazuho Honda and Masahiro Inagaki. Continuous intake of the Chaga mushroom (Inonotus obliquus) aqueous extract suppresses cancer progression and maintains body temperature in mice. Heliyon. 2016 May; 2(5): e00111. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4946216/