Peruvian maca – žerucha peruánska
Maca peruánska rastie vo vysokej nadmorskej výške a bola pokladom Inkov. Poznali ju už pred 2000 rokmi a používali ju na posilnenie energie a libida.
Maca (čítaj maka) peruánska rastie v peruánskych Andách v neuveriteľnej výške 3.500-4.500 m n. m. Z tohto prostredia, v ktorom je nútená zvládať nízke teploty a silný vietor, čerpá silu, a tú potom predáva ďalej.
Pomenovanie rastliny
Po slovensky: peruánsky ženšen, žerucha peruánska
Ďalšie názvy: ayak, ayuk willku, chichira, maka, Peruvian ginseng, Peruvian Viagra, maca-maca. Quechua, Ginseng Péruvien, Maca Maca, Maca Péruvien,
po španielsky Maino.
Maca z hľadiska histórie
Žerucha peruánska (Lepidium meyenii) je domovom v peruánskych Andách a je jednou z najvyššie rastúcich rastlín. Odolná rastlina je zvyknutá na drsné počasie ako je ostré slnko alebo mrazy. Naviac patrí medzi
najstaršie rastliny. Informácie o mace peruánskej vypovedajú o tom, že ju poznali asi pred 2000 rokmi v južnom Junine v centrálnom Peru. Má sa za to, že keď miestni obyvatelia videli, ako dobre sa darí ich zvieratám, sami si začali dopriavať túto rastlinu. Udivovala ich hlavne
dodávaním väčšej energie a plodnosti.
Jeden z prvých španielskych kolonizátorov, Juan Tello de Sotoy, pri pobyte v junínskej oblasti v roku 1549 dostal toto ovocie, ktoré použil na lepšiu plodnosť dobytka. O pár rokov neskoršie (1553) macu prvý krát opísal Cieza De Leon a odlíšil ju od kukurice. Zo záznamov roku 1572 sa zistilo, že maca bola v období Inkov používaná pri výmennom obchode. V roku 1653 otec Cobo ako prvý zdokumentoval vlastnosti maky, poukazoval pritom na použitie tejto rastliny
na plodnosť a výživu vo vysokých horách.
O 9 ton ročne mali záujem miestni obyvatelia počas 200 rokov koloniálneho obdobia (1550-1750). Ďalšie svedectvo z doby španielskeho dobytia Ameriky naznačuje, že domorodí i španielski vojaci konzumovali vysoké dávky macy, aby sa
pripravili k boju. Z kroník sa tiež môžeme dočítať, že táto rastlina bola niektorým vojakom zakázaná, pretože až príliš zvýšila ich libido.
Komplexne bola maca (lepedium meyenii) dôkladne zdokumentovaná v roku 1843 Gerhardom Walpersom. Neskoršie Tehllung (1906) spracoval vyčerpávajúci
taxonomický popis koreňov maca.
Nutričné látky v rastline maca
Maca (čítaj „maka”) je rastlina s priemerom koreňa 2-8 cm, ktorý má väčšinou žltohnedú farbu. Niektoré druhy majú aj bielu, žltú, ružovú, ale tiež červenú až fialkastú farbu koreňa.
Maca je zásobárňou
vitamínov A, B6, C a E. Ďalej obsahuje množstvo
aminokyselín, mastných kyselín (kyselina laurová, linolenová, oleinová, palmitinová, stearová). Zastúpené sú i ďalšie dôležité látky ako
terpenoidy, triesloviny, saponíny a steroly (kampesterol, stigmasterol, beta-sitosterol). V Mace nájdeme takisto biologicky aktívne aromatické isothiokyanáty (benzyl isothiokyanát, p-methoxybenzyl isothiokyanát) a tiež vlákninu. Zo stopových prvkov môžeme spomenúť
vápnik, železo, zinok, meď, horčík, sodík, draslík, jód.
Charakteristika rastliny maca peruánska
Maca peruánska sa v modernom využití suší a konzumuje v podobe prášku, kapslí alebo ako kvapalný extrakt. Chuť tohto prášku je popisovaná ako orechová a zemitá, nie každému pripadá príjemná. Ľudia prášok pridávajú do vločiek, smoothies alebo rôznych sladkých jedál.
Napriek tomu, že ľudstvo pozná macu veľmi dlho, vedecké dôkazy sú skôr na začiatku. Štúdie sú väčšinou malé a nemajú príliš veľkú vypovedajúcu schopnosť.
Zdroj:
Brigitte Mars. The Desktop Guide to Herbal Medicine: The Ultimate Multidisciplinary Reference to the Amazing Realm of Healing Plants in a Quick-Study, One-Stop Guide. Basic Health Publications, 2007
Lost Crops of the Incas: Little-known Plants of the Andes with Promise for Worldwide Cultivation. National Research Council (U.S.), 1989
Neglected Crops: 1492 from a Different Perspective. Food and Agriculture Organization of the United Nations, 1995
Alexandru Mihai Grumezescu, Alina Maria Holban. Therapeutic Foods. Elsevier, 2018
Kara Rogers Out of Nature: Why Drugs from Plants Matter to the Future of Humanity. The Arizona Board of Regents, 2012