Shiitake – Lentinula edodes, húževnatec jedlý

Shiitake rastie v Japonsku, Číne a ázijských štátoch, kde je mierne podnebie. Práve v Japonsku a Číne sa pre účinky prospešné zdraviu využíva viac ako tisíc rokov. Taktiež „západná medicína” hľadá možnosti, ako zlepšiť liečbu, napríklad práve so Shiitake.

Shiitake a tradičná čínska medicína

Podľa tradičnej čínskej medicíny Shiitake doplňuje Qi a vyživuje krv. Okrem toho rozpúšťa vlhkosť a hlien. Shiitake charakterizuje neutrálna teplota, sladká chuť a tropizmus k žalúdku, slezine a pľúcam. Už v 14. storočí bol čínsky lekár Wu Jue presvedčený o tom, že Shiitake prospieva pri ochoreniach horných ciest dýchacích, ochorení pečene, nízkom obehu krvi, ale tiež pri vyčerpaní a slabostiach. Nechýbali ani odporúčania na konzumáciu v prípade potreby dodania energie a k prevencii starnutia. (1, 3) Ďalej sa veľmi často používa pri chronicky vysokých hladinách cholesterolu ako prevencia artériosklerózy, pri chudokrvnosti alebo cukrovke II. typu. Odporúča sa pre svoje regeneračné ochranné účinky na pečeň, kde sa často kombinuje s Ganodermou a Coriolom. Podobne pomáha pri žlčníkových kameňoch, žalúdočných problémoch a vredoch. Aj tu platí vyššie uvedená kombinácia. Okrem toho sa využívajú aj imunomodulačné a protinádorové účinky Shiitake na podporu tradičnej liečby (chemoterapia a rádioterapia) a na zníženie vedľajších účinkov tejto liečby. shiitake-houby

Shiitake otestovaná v praxi:

  • aktivuje imunitný systém pri bakteriálnej a vírusovej infekcii, pridáva sa Coriolus, ABM, Maitake, Reishi;
  • podporuje čistenie čriev, hodí sa tiež Hericium;
  • reguluje tlak krvi a cholesterol, pridáva sa i Maitake, Reishi, Auricularia;
  • vykazuje antiarteriosklerotický účinok, pridáva sa Coprinus, Auricularia;
  • mierni príznaky pri osteoporóze a reumatických chorobách, pridáva sa Maitake;
  • doplnková terapia nádorov a prevencia nádorov, pridávajú sa ďalšie huby podľa typu nádoru.

Ďalšie možnosti použitia Shiitake:

prevencia nachladnutia, únavy, výrazné protivírusové pôsobenie (naviac Coriolus), pri kandidóze, posilňuje tvorbu črevnej flóry, pri nádorových ochoreniach tráviacich orgánov a pečene, pri artróze, artritíde, silno znižuje hladinu cholesterolu, pri anémii, vykazuje hepatoprotektívne účinky, podporná liečba u HIV, podpora pri alergiách, ako prevencia proti zubnému kazu.

Charakteristika Shiitake

Shiitake (Lentinula edodes, húževnatec jedlý, chinese black mushroom, XiangGu (voňavá huba)) sa niekedy hovorí „elixír života“ je zaradená medzi chorošovité drevokazné huby. Nájdeme ju na kmeňoch hlavne listnatých stromov, pňoch, polenách, ale Shiitake je možné vypestovať aj v domácich podmienkach. Shiitake je pôvodom z Číny, voľne v našich krajoch nerastie. Okrem toho sa pestuje predovšetkým v Japonsku a v ďalších ázijských krajinách. Shiitake má šupinatý, svetlo až tmavo hnedý klobúčik s priemerom približne 5–12 cm a asi 3–5 cm vysoký hlúbik. Dužina Shiitake vyniká silnou vôňou a pevnou konzistenciou. S obľubou preto býva pridávaná do ázijských jedál. V ázijských krajinách sa nielen pestuje, ale tiež používa k liečbe, v Japonsku má dokonca tisíc ročnú tradíciu. Dokladajú to japonské spisy z roku 199 n. l., ktoré popisujú, ako japonský kmeň Kyusuyov, priniesol dar pre japonského cisára práve v podobe Shiitake. V historických spisoch tradičnej čínskej medicíny sa o Shiitake píše nielen ako o elixíre života, ale tiež v mnohých ďalších súvislostiach. Texty z obdobia dynastie Sung (960−1127) spomínajú počiatky kultivovania a cielené pestovanie. Z roku 1313 potom pochádza iný text s upresnením techniky kultivácie, vytvorený Wang Chengom. Teraz sa Shiitake komerčne pestuje po celom svete. Pre „západný svet” ju popísal M. J. Berkeley v roku 1877 a zaradil do systému pod názvom Agaricus edodes. Názov sa zmenil v roku 1976, keď Shiitake D. Pegler priradil do rodu Lentinula. (2)

Zloženie Shiitake

Rovnako ako u ostatných húb, aj u Shiitake predstavuje najväčší hmotnostný podiel voda, dokonca až 90 %. V sušine sa skrývajú v dostatočnom množstve polysacharidy, bielkoviny, aminokyseliny, minerálne látky, vitamíny, ale tiež látky dodávajúce chuť a vôňu (alkoholové zlúčeniny, disulfidy, ketóny). Napríklad nositeľkou vône Shiitake je 1,2,3,5,6- pentathiepan. (1)

Polysacharidy

Polysacharidy patria medzi najvýznamnejšie zložky húb. Aj Shiitake ukrýva vo vode rozpustnú i nerozpustnú vlákninu. Nerozpustnú vlákninu predstavuje chitín, ktorého úlohou je podporovanie peristaltiky, jedná sa o živinu pre črevnú mikroflóru. Medzi účinky vstrebateľných polysacharidov patria predovšetkým imunomodulačné, ale sú tiež schopné neutralizovať voľné radikály alebo dokonca mať vplyv na rakovinové bunky. Typické Shiitake sú lentinany. Lentinany sú dobre stráviteľné a odolávajú zásaditému prostrediu aj vysokým teplotám. Vo vode rozpustné vysokomolekulárne látky sa extrahujú z bunkovej steny zrelej huby. Na stredovom polysacharidovom reťazci majú lentinany naviazanú glukózu v pozíciách (1-3) alebo (1-6). Okrem toho nájdeme v Shiitake napríklad beta glukány (1-4)-, (1-6)-beta-D-glukány. Mimoriadnou zložkou Shiitake je KS-2 – α-mannan peptid – ktorý je možné extrahovať z mycélií Shiitake s použitím horúcej vody a vyzrážaním v etanole. Zlúčenina sa skladá zo sacharidu mannanu, na ktorý sa viažu aminokyseliny, napr. alanin, serin, treonin alebo prolin. KS-2 je aktívny proti mnohým druhom nádorov. V Shiitake sa okrem polysacharidov skrývajú tiež jednoduché cukry ako napríklad glycerol, trehalóza, mannitol, manóza. Pretože sú tieto látky veľmi účinné a teda žiadané, vyrábajú sa aj štandardizované extrakty – LEM a LAP (EP3). Oba extrakty sú významné svojim množstvom polysacharidov, glykoproteínov, proteínov a fenolov. LEM obsahuje tiež deriváty nukleových kyselín, vitamíny skupiny B a vitamín D. Extrakty sú cenné pre svoje protiinfekčné a protirakovinové účinky. (1)

Aminokyseliny, enzýmy a proteíny

Väčšina rastlín nie je príliš bohatá na bielkoviny, a potom sú tu huby. Konkrétne Shiitake je práve zdrojom bielkovín, kvalitných aminokyselín, vrátane esenciálnych, ktoré telo nie je schopné samo vyrobiť. V Shiitake sa z aminokyselín objavuje predovšetkým kyselina glutamová, arginin, aparát, prolin, alanin, leucin, trochu menej je obsiahnutý lysin, valin, glycin, serin, treonin, fenylalanin, cystein, tyrozin alebo napr. metionin. Z bielkovín je v Shiitake zastúpený napr. Latcripin-3, ktorý má silný antioxidačný a protirakovinový účinok. V tejto súvislosti je potrebné zmieniť aj enzýmy, ktorých sa v Shiitake nachádza skutočne mnoho, napr. celuláza, glukosidáza, leminarináza, xyláza, amyláza, alebo napríklad proteináza. Ich názvy pochádzajú od zlúčenín, ktoré štiepia. (4)

Lipidy

Ďalšou z významných zložiek Shiitake sú lipidy a mastné kyseliny vrátane nenasýtených, ktoré priaznivo pôsobia na ľudské zdravie. Nenasýtených kyselín sa v Shiitake ukrýva 78 %, oproti 22 % nasýtených. Z nasýtených kyselín v tomto prípade môžeme spomenúť napríklad kyselinu palmitovou alebo stearovou. Z mononenasýtených je to napr. kyselina olejová a z polynenasýtených sa uvádza kyselina linolová a linolenová. (1)

Purinový alkaloid

Z purinových alkaloidov sa v Shiitake objavuje napríklad eritadenin (lentinacin, lentysin, 2(R),3(R)-dihydroxy-4-(9-adenyl)-kyselina maslová), ktorý vie znižovať aktivitu S-adenosyl-L-homocystein hydrolázy a tým dochádza k zníženiu hladiny homocysteinu. Taktiež riadi činnosť angiotensin konvertujúceho enzýmu, čím dochádza k poklesu krvného tlaku. Okrem toho zasahuje tiež do metabolizmu tukov, čím znižuje hladinu cholesterolu. (1)

Lykopén

Lykopén je karotenoid s tetraterpenoidnou štruktúrou. Jedná sa o látku známu predovšetkým z paradajok. Tento veľmi silný antioxidant je oveľa viac využiteľnejší pre organizmus po tepelnom spracovaní, najmä ak mu robí spoločnosť olej (tuky). Ďalšie prospešné zložky Shiitake je veľmi bohatá huba na množstvo bioaktívnych látok, zmieniť je vhodné tiež antioxidanty ako fenoly a flavonoidy. Terpenoidy zase majú na starosť likvidáciu infekčných patogénov a nádorových buniek.

Vitamíny a minerálne látky v Shiitake

V Shiitake nesmieme zabudnúť ani na ďalšie podstatné zložky, a to vitamíny, hlavne ergosterol (vitamín D2), ďalej vitamíny skupiny B (aj B12), beta karotén. Najviac sú zastúpené minerály a stopové prvky: draslík, sodík, vápnik, fosfor, zinok, horčík, mangán,  železo, meď. Čo sa týka množstva minerálnych látok v medicinálnej hube, vplyv na neho môže mať aj miesto pestovania.

Prečo zvoliť pre zdravie hubu Shiitake?

Už uvedené zložky a niekoľko predstavených účinkov naznačujú schopnosti tejto huby. Keď sa jednotlivé zložky v Shiitake spoja a pôsobia spoločne, sú výsledky omnoho pôsobivejšie. Shiitake privádza ľudský organizmus do harmonického stavu. Prispieva k liečbe, ale využiť sa dá tiež ako prevencia vzniku mnohých chorôb.

Shiitake je bojovníkom proti rakovine

Rakovina sa môže týkať akéhokoľvek orgánu, ale tiež krvi. Hoci sa jedná o zhubnú chorobu, nemusí byť v dôsledku smrteľná. Liečba dosahuje stále lepších výsledkov. Často sa kombinuje, aby na ňu rakovinové bunky reagovali. Tým sa ale stáva toxickejšia a niekedy môže na organizme zanechať aj dlhodobé alebo trvalé následky. Z tohto dôvodu sa stále hľadajú nové možnosti liečby, ktoré by mohli rakovinu vyliečiť alebo posilniť účinky štandardnej liečby. Zároveň by sa tak mohli zmierniť dôsledky protirakovinovej terapie na organizmus. Na tomto poli sa zdá byť nápomocná práve huba Shiitake. Bolo vykonaných mnoho pokusov na bunkových kultúrach, pri ktorých sa k určitým rakovinovým bunkám pridala Shiitake alebo jej zložky. Okrem toho prebiehali pokusy na chorých zvieratách, ale tiež aj na chorých dobrovoľníkoch. Shiitake bojuje s rakovinou dvoma spôsobmi: jednak významnou podporou protinádorovej imunity a druhou cestou je priamy vplyv na rakovinové bunky. Zo zložiek v hube sa zdajú byť najúčinnejšími bojovníkmi z Shiitake terpenoidy a polysacharidy. Keď sa Shiitake pridá k bunkám sarkómu, rakoviny hrubého čreva alebo pľúc, bunky sa prestanú deliť, je tak znemožnený bunkový cyklus. Ďalej dochádza ku zníženiu ich životaschopnosti a nasleduje apoptotická smrť. Shiitake štartuje vnútrobunkové pochody – sú aktivované prostredníctvom kaspáz, ktoré zlikvidujú rakovinovú bunku. Pre tento stav je potrebné, aby Shiitake v bunke zablokovala ochranné mechanizmy bunky, ktoré ju pred apoptózou chránia. Aj tu funguje táto huba dobre a blokuje napr. Bcl2. Väčšina pokusov na zvieratách bola vykonaná na myšiach a potkanoch, ktorým bol implantovaný nádor alebo bolo vyvolané nádorové bujnenie. Príkladom sú myši s implantovaným sarkómom, ktorý dostali v 10 dávkach 1‒5 mg/kg. Dôsledkom terapie bolo zníženie rastu nádoru až o 97,5 % oproti myšiam, ktorým sa nádor neliečil. U 6 myší z 10 liečených Shiitake sa dokonca podaril kompletný ústup nádoru. Shiitake nielenže pôsobí priamo, ale tiež podporuje chemoterapiu, napríklad keď je doplnená s 5-fluorouracilom, dochádza už pri nižších dávkach 5-FU k likvidácii buniek rakoviny čriev a pečene. So Shiitake sa uskutočnilo tiež niekoľko klinických štúdií. Jednej sa zúčastnili pacienti (8) s rakovinou žalúdku a hrubého čreva, ktorí dostávali chemoterapiu. V prvom kole liečby bola pacientom podaná len chemoterapia, v tom druhom už bola k chemoterapii pridaná Shiitake. Pacienti uviedli, že po chemoterapii s pridanou Shiitake mali subjektívne lepší pocit. Naviac krvné testy ukázali, že nedošlo k tak výraznému útlmu imunitného systému ako keď dostávali iba chemoterapiu. Ďalších 12 štúdií s približne 400 pacientami potvrdzuje vyššie uvedené s podobnými výsledkami, čo znamená, že Shiitake má veľký význam a výraznú podporu pre pacientov s chemoterapiou. (1, 5, 6)

Dobrý vzťah Shiitake a imunitného systému

Správna funkcia imunitného systému je predpokladom pre dobré zdravie. O tom, že sa jedná o veľmi významnú činnosť svedčí skutočnosť, že pacienti s vážnymi vrodenými i získanými imunodeficitmi umierajú aj na veľmi jednoduché infekčné ochorenia. Imunitný systém nás chráni proti nebezpečenstvu, ktoré hrozí zvonku, ale tiež pred nebezpečenstvom zvnútra. Jeho úlohou je aj boj s rakovinovými bunkami, odstránenie poškodených buniek a podobne. Niekedy sa ale stáva, že imunitný systém začne škodiť vlastnému organizmu, príkladom sú autoimunitné choroby, ale tiež neprimerané reakcie na bezpečné podnety ako sú napríklad alergény. (7) Shiitake má schopnosť správne viesť imunitný systém tak, aby bol harmonický. Jednak harmonizovať, aby mohol poskytovať dostatočne silné a pohotové odpovede pri zvládaní infekcií a napr. boj s rakovinovými bunkami, ale aby súčasne nenapadal vlastné bunky a alergény. Pretože Shiitake obsahuje veľké množstvo polysacharidov, ktoré sa viažu na receptory imunitných buniek, môže dôjsť aj aktivácii imunitných buniek. Potom sa vytvoria prezápalové cytokíny, ktoré sa postarajú o aktiváciu ďalších zložiek imunity ako je napr. IL-1, IL-6, interferon gamma, TNF alfa. Aktivované fagocyty – dendritické bunky, neutrofily, makrofágy tiež efektívnejšie vstrebávajú cudzorodé častice. Tieto fagocyty ľahšie zabíjajú, rozložia časti patogénov (baktérie alebo virion) a vystavia ich na svojom povrchu. Odtiaľ si potom túto informáciu odoberú aj ďalšie bunky, predovšetkým T lymfocyty – tie predajú signál B lymfocytom, ktoré vytvoria protilátky. Shiitake zaisťuje vyššiu cytotoxicitu T lymfocytov CD8 a NK buniek. Tie sú schopné vypustiť látky, ktoré narušia bunku a zlikvidujú ju. Shiitake mení činnosť kompletného imunitného systému vrátane komplementov. (8) Je obsiahle spísané, že Shiitake má veľmi priaznivý vplyv na imunitný systém človeka. V štúdii s 80 dobrovoľníkmi, rozdelenými do dvoch skupín – jedna konzumovala Shiitake, druhá placebo – sa dokázalo, že po 8 týždňoch užívania Shiitake, dochádza k rastu aktivity NK a tvorby INF γ. V štúdii, ktorej sa zúčastnilo 52 dobrovoľníkov vo veku 21‒41 rokov, sa tiež podávala Shiitake. Jedna časť dostávala 5 a druhá časť 10 gramov huby denne. Výskum prebiehal 4 týždne. Pri následných odberoch sa dokázalo, že konzumáciou Shiitake vzrástol počet γδ T lymfocytov o viac ako 60 %, podobne huba pôsobila aj na NK bunky, ktoré boli lepšie aktivovateľné. V krvi sa tiež zistili vyššie koncentrácie cytokínov IL-4, IL-10, IL-1α a TNF-α. Sliny obsahovali vyššie hodnoty IgA protilátok. Čo naopak pokleslo, bolo CRP – čo odpovedá zmenšeniu zápalu. Už z týchto dvoch štúdií vyplýva, že Shiitake dokáže posilniť imunitný systém aj u zdravých ľudí. (9, 10) Jednou stránkou účinkov zložiek v Shiitake je posilnenie imunitného systému. Na druhú stranu táto huba dokáže vyladiť aj jeho fungovanie. Preto bolo tiež nutné otestovať, či sa Shiitake vie vložiť do vývoja autoimunitných a alergických zápalov. Pri Crohnovej chorobe sa testovala táto medicinálna huba na myšiach. Dokázalo sa zníženie zápalu v čreve. Keď boli myši kŕmené Shiitake, netrpeli intenzívnymi hnačkami a napríklad ani nedochádzalo k veľkej strate na váhe. (9, 11) Ďalšiu prospešnú činnosť vykonáva Shiitake pri upokojovaní alergickej reakcie, pokusy sa vykonávali v prípade atopickej dermatitídy. Myši mali akútny ekzém, ktorý svrbel, bol začervenaný, vytvárali sa pľuzgiere, napúchali. V mieste léz sa tiež kopili imunitné bunky, predovšetkým granulocyty a mastocyty, a prebiehal zápal. Keď myši dostali Shiitake, poklesol počet imunitných buniek v podkoží a znížila sa koncentrácia IgE protilátok a prezápalových cytokínov. Vizuálne bolo jasné, že sa lézy začínajú hojiť a nápadne sa zmenšili. (12) Shiitake teda mení činnosť imunitného systému tak, aby fungoval dobre, t.j. chránil, a pritom aby neškodil zdraviu.

Shiitake zvláda infekcie

Infekcie (ich pôvodcovia) na nás číhajú neustále, pričom sa dajú rôzne zlikvidovať. Niektoré zablokujú bariéry v podobe kože a sliznice, takže sa do tela nedostanú. Iné sa do tela dostávajú ihneď alebo veľmi rýchlo po vniknutí do neho. Človek sa potom napríklad cíti len deň, dva unavený a ani nevníma, aký boj zvádza telo s infekciou. Ak je ale imunitný systém oslabený alebo škodí vytrénovaný patogén, šíri sa infekcia. Patogény sú typické svojou schopnosťou ako do tela vniknúť a prekabátiť imunitný systém. Ak imunitný systém funguje dobre, nakoniec patogény premôže, aj keď sa infekcia prejaví klinicky napr. bolesťami kĺbov alebo svalov, teplotou, nádchou, prípadne kašľom. Zo Shiitake bolo extrahovaných mnoho látok, ktoré vykazujú antimikrobiálne účinky. Patrí sem aj zlúčenina lentamycin. Shiitake tiež uľahčuje prácu imunitnému systému, pretože jej zložky dokážu zabiť infekčný patogén alebo ho prinajmenšom paralyzovať a zabrániť tak jeho množeniu a šíreniu po tele. (13) Protibakteriálne účinky sú testované na vypestovaných kolóniách určitých baktérií, ku ktorým sa pridáva Shiitake. U mnohých druhov baktérií sa kolónia nerozširuje a naviac klesá počet baktérií. Shiitake pôsobí proti streptokokom, zlatému stafylokokovi alebo salmonele. Táto huba bola testovaná aj na zvieratách infikovaných nejakou baktériou. Časť dostávala Shiitake a výsledky boli porovnané medzi oboma skupinami. Jednalo sa napríklad o štúdiu s myšami nakazenými týfusom. Tie myši, ktoré konzumovali Shiitake, mali nižšiu úmrtnosť a dokázali sa z infekcie dostať. Pri iných pokusoch sa testovala odolnosť Shiitake proti nákaze. Jednalo sa napr. o ryby, ktoré dostali Shiitake, a následne boli nakazené vážnym smrtiacim patogénom Lactococcus garvieae. Opäť sa dokázalo, že ryby kŕmené Shiitake mali nižšiu úmrtnosť a mnohé z nich sa ani nenakazili. (14, 15) Shiitake je možné použiť aj pri napadnutí rastlín. Konkrétne sa táto huba vrhá na baktérie, ktoré napadajú paradajky Xanthomonas campestris. Na plodoch sa vytvárajú čierne fľaky, a tak ich ničia. Shiitake dokáže dobre zvládať vírusové infekcie. Niektoré štúdie dokladajú schopnosť Shiitake obmedziť množenie vírusu detskej obrny (polia). Okrem toho bráni replikácii HIV alebo herpetických vírusov a hepatitídy B. (17, 18) Bola uskutočnená klinická štúdia so 40 pacientami, ktorí mali chronickú hepatitídu B. Po podávaní Shiitake došlo k zlepšeniu stavu pečene a u 17 liečených pacientov poklesla replikácia vírusu. Naviac si Shiitake dokáže poradiť s kvasinkami a hubami, ktoré napadajú iné rastliny, likviduje napr. Botrytis cinerea (pleseň sivá), ktorá škodí hlavne vínu a jahodám. Shiitake sa tiež osvedčila proti kandide a aspergilusovi. (5)

Shiitake v súvislosti s lipidmi, kardiovaskulárnymi ochoreniami a hmotnosťou

Pomerne veľké množstvo ľudí trpí hyperlipidémiou, čiže zvýšenou koncentráciou lipidov v krvi. S tým je ale spojené nebezpečenstvo vzniku kardiovaskulárnych chorôb, medzi ktoré počítame aj závažné akútne komplikácie ako je napríklad srdcový infarkt. Keď sa lipidy ukladajú do stien ciev, tak ich tým poškodzujú. Naviac sa v nich rozvíja zápal, prichádzajú o pružnosť, pretože rastie ateromový plát, majú menší priesvit a bývajú zhrubnuté. To všetko komplikuje riziko vzniku trombov, ktoré sa môžu utrhnúť, to znamená embolizovať. Preto je potrebné, aby bola hladinu tukov pod kontrolou. (19) Práve jednou z veľmi účinných zložiek Shiitake je eritadenin, ktorý vie zrýchliť odstraňovanie cholesterolu z krvi a tela. Okrem toho sa podieľa na poklese syntézy cholesterolu v organizme. Ukázalo sa, že u hypercholesterolemických potkanov je táto látka schopná zaistiť pokles cholesterolu až o 25 %. Ďalšie zložky Shiitake ako je napr. hrubá vláknina, znižujú vstrebávanie tukov z čreva do krvi. Štúdie sa konali predovšetkým na hlodavcoch, ktorí dostali vysokotučnú stavu, čo zvýšilo koncentráciu lipidov v krvi. Keď sa do stravy pridala Shiitake, poklesol celkový cholesterol, triglyceridy aj LDL, naopak vzrástla hladina dobrého cholesterolu HDL. (19) Podobných výsledkov sa dosiahlo pri štúdiách s dobrovoľníkmi, ktorí 7 dní dostávali čerstvú Shiitake (90 g). Vďaka tomu poklesla celková koncentrácia lipidov o 12 %. Keď naviac dobrovoľníci užívali 9 g sušenej huby, znížila sa koncentrácia o ďalších 7 %. Keď ešte bola sušená huba pred podávaním ošetrená UV žiarením – to sa niekedy robí, aby sa zbavila prípadnej prímesi baktérií alebo plesní – tak klesla koncentrácia o 6 %. Pokles hladiny tukov v krvi súvisí so znížením rizika vzniku kardiovaskulárnych chorôb. Tento stav sa potvrdil v štúdii s králikmi. Tí dostávali vysokotučnú diétu a kontroloval sa stav ich ciev. U králikov sa objavili veľké aterosklerotické zmeny. U králikov, ktorí dostávali naviac Shiitake, došlo ku zníženiu hladiny LDL a zvýšeniu HDL. Shiitake sa teda hodí nielen pre prípad, keď potrebujeme, aby poklesla hladina tukov, ale tiež k preventívnym účelom. (20)

Shiitake ovplyvňuje glykémiu

Cukrovka sa týka veľkého počtu osôb, predovšetkým II. typ. Tento typ je súčasťou metabolického syndrómu a veľký význam sa pričíta nesprávnemu životnému štýlu vrátane nevhodného stravovania. Často stačí upraviť diétny režim, v niektorých prípadoch je potrebné nasadiť antidiabetika, eventuálne inzulín. Ďalšou z možností je vyskúšať konzumáciu Shiitake. Prebehnuté pokusy na hlodavcoch ukázali, ako huba dokáže upravovať glykémiu. Myšiam alebo potkanom bol podaný streptozocin, čím sa navodil stav totožný s ľudskou cukrovkou. Konzumácia Shiitake upravila glykémiu, poklesla hladina glykovaného hemoglobínu a zmenšilo sa poškodenie pankreasu. Pri pokusoch sa potvrdilo, že pri liečbe pomocou Shiitake môže glykémia poklesnúť a okrem toho sa zlepší aj tvorba inzulínu. (20)

Shiitake chráni pečeň

Bez pečene by ľudský organizmus nemohol správne fungovať. Stará sa o detoxikáciu a tiež syntetizuje mnoho potrebných látok a živín. Je zaujímavé, že sa sama dokáže regenerovať. Pretože ale má veľmi ťažkú prácu, môže byť poškodená – dokonca až tak vážne, že je dôsledkom cirhóza a následné zlyhanie pečeňových funkcií. Aby došlo k nahromadeniu tukov v pečeni čiže steatóze, postačia zvýšené hladiny tukov, príčinou môže byť aj väčšie množstvo alkoholu. Na pečeň pôsobia negatívne taktiež ostatné toxíny alebo infekcie. (21) Pretože Shiitake umožňuje pokles hladiny tukov, stará sa tak nielen o cievy a srdce, ale tiež o pečeň. Pri vzniku infekcií ich premôže. Jedná sa napr. o hepatitídu B, znižuje replikáciu vírusu, ale tiež povzbudzuje procesy hojenia a skvalitňuje pečeňové funkcie. Shiitake nielen zlepšuje stav, ale pôsobí aj preventívne, takže chráni pečeň pred následkami vplyvu škodlivých látok. Preventívne pôsobenie bolo testované na myšiach. Časť dostávala Shiitake, a potom boli všetky myši vystavené vplyvu toxickej látky. Myšiam, ktoré konzumovali Shiitake, nerástla toľko hladina pečeňových enzýmov ALT a AST – čo vypovedá o zániku pečeňových buniek, ale znížil sa tiež proces fibrotizácie. (23)

Shiitake bráni oxidačnému stresu

Voľné radikály dokážu organizmu poriadne škodiť. Spôsobujú oxidačný stres, keď vyvolávajú zápaly a narušujú membrány aj DNA buniek. Okrem toho výskyt voľných radikálov spôsobuje riziko vzniku nádorového bujnenia. Voľné kyslíkové radikály sa v tele vytvárajú tiež pri fyziologických procesoch a ich význam spočíva v zabíjaní patogénov – toto množstvo dokáže telo samo neutralizovať. Pokiaľ sa ale vytvorí nadbytok voľných radikálov – napr. pri zápaloch, po vystavení sa stresu alebo škodlivinám, tak ten už organizmus neutralizovať nevie. Z tohto dôvodu je potrebné telu dodávať antioxidanty. V tomto prípade môže poslúžiť práve Shiitake, respektíve zložky, ktoré obsahuje. Bolo zistené, že Shiitake vie veľmi dobre neutralizovať a odchytávať voľné radikály. Tieto procesy sa daria nielen v roztokoch, ale aj pri pokusoch na laboratórnych zvieratách – dôkazom je fakt, že po konzumácii Shiitake klesá hladina malondialdehydu. Malondialdehyd vzniká, ak je v tele prítomný oxidačný stres. Pre svoj boj voči oxidačnému stresu je Shiitake schopná zaistiť spomalenie starnutia a degenerácie tkaniva. (25, 26).

Shiitake zaisťuje pokles hladiny homocysteínu

Nebezpečnosť homocysteínu je v poslednej dobe veľmi diskutovanou témou. Dáva sa do súvislosti tiež s chorobami nervového a kardiovaskulárneho systému, pretože sa u týchto pacientov vyskytujú hodnoty vyššie ako u zdravých osôb. Keď myši s vysokou hladinou homocysteínu dostanú Shiitake, tento proces sa zlomí. Shiitake dokáže posilniť aktivitu S-adenosyl-L-homocystein hydrolázy, pretože tá štiepi homocysteín.(27)

Shiitake má široký záber

Schopnosti Shiitake sú veľmi pestré. Zmieniť je možné ďalšie pôsobenie Shiitake na organizmus, medzi ktoré patrí napríklad zníženie agregácie trombocytov, pri ktorej dochádza k poklesu vzniku trombov. Shiitake ukrýva bohaté množstvo enzýmov. V dôsledku toho je možné Shiitake použiť napríklad pri detoxikácii vody alebo pôdy. Jej enzýmy totiž dokážu rozložiť škodlivé látky, napr. rôzne pesticídy, insekticídy, ale tiež antibiotiká na neškodné zlúčeniny. Shiitake môže tiež poslúžiť pri starostlivosti o zubný chrup. Pretože obsahuje adenosiny, estriol alebo karvakrol, ktoré vykazujú antibakteriálne účinky, dajú sa tieto huby použiť pre zmenšenie pravdepodobnosti vzniku zubného kazu. Starajú sa o likvidáciu škodcov, napríklad Streptococcus mutans, ktorí sa množia v zubnom povlaku a spôsobujú tak zubný kaz. Ukázalo sa to pri pokuse, kde potkani dostávali diétu s extraktom z Shiitake, poklesol výskyt zubného kazu oproti potkanom, ktorí boli kŕmení rovnako, ale bez Shiitake. Rovnaké testy prebiehali aj s dobrovoľníkmi. Dobrovoľníci si vyplachovali 2x denne ústnu dutinu roztokom s extraktom z Shiitake. Počas štrnástich dní sa upravilo pH, znížila sa tvorba povlaku, a celkovo sa ozdravila ústna mikroflóra a obmedzil sa vznik kazov. (28, 29)

Zhrnutie o Shiitake

Shiitake sa niekedy hovorí „elixír života” a z vyššie uvedeného textu už nám je jasné prečo. Jej schopnosti a pôsobenie na organizmus je veľmi pestré a pomáha na mnohých frontoch. Zdroj 1) http://www.davidmoore.org.uk/Sec04_11.htm 2) https://en.wikipedia.org/wiki/Shiitake 3) S. C. Jong and J. M. Birmingham. Medicinal and Therapeutic Value of the Shiitake Mushroom. Advances in Applied Microbiology, Svazek 39 4) Ann XH, Lun YZ, Zhang W, Liu B, Li XY, Zhong MT, Wang XL, Cao J, Ning AH, Huang M. Expression and characterization of protein Latcripin-3, an antioxidant and antitumor molecule from Lentinula edodes C91-3. Asian Pac J Cancer Prev. 2014;15(12):5055-61. 5) MUSZYŃSKA Bożena, PAZDUR Przemysław, LAZUR Jan, SUŁKOWSKA-ZIAJA Katarzyna, Lentinula edodes (Shiitake) – biological activity, 2017, dostupné z https://www.researchgate.net/publication/318573255_Lentinula_edodes_shiitake_-_Biological_activity 6) Yin X, Ying J, Li L, Zhang H, Wang H1. A meta-analysis of lentinan injection combined with chemotherapy in the treatment of nonsmall cell lung cancer. Indian J Cancer. 2015 Nov;52 Suppl 1:e29-31. doi: 10.4103/0019-509X.168953. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26548936 7) https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/how-to-boost-your-immune-system 8) Sajad Borzoueisileh, Ali Shabestani Monfared, Saeid Abediankenari and Amrollah Mostafazadeh. The assessment of cytotoxic T cell and natural killer cells activity in residents of high and ordinary background radiation areas of Ramsar-Iran. J Med Phys. 2013 Jan-Mar; 38(1): 30–33. doi: 10.4103/0971-6203.106602. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3607342/ 9) Cristina Lull, Harry J. Wichers and Huub F. J. Savelkoul. Antinflammatory and Immunomodulating Properties of Fungal Metabolites. Mediators Inflamm. 2005 Jun 9; 2005(2): 63–80. doi: 10.1155/MI.2005.63. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1160565/ 10) Dai X, Stanilka JM, Rowe CA, Esteves EA, Nieves C Jr, Spaiser SJ, Christman MC, Langkamp-Henken B, Percival SS. Consuming Lentinula edodes (Shiitake) Mushrooms Daily Improves Human Immunity: A Randomized Dietary Intervention in Healthy Young Adults. J Am Coll Nutr. 2015;34(6):478-87. doi: 10.1080/07315724.2014.950391. Epub 2015 Apr 11. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25866155 11) A. K. Haghi, Food Science: Research and Technology, Apple Academic Press, 2012 12) Choi EJ, Park ZY, Kim EK. Chemical Composition and Inhibitory Effect of Lentinula edodes Ethanolic Extract on Experimentally Induced Atopic Dermatitis in Vitro and in Vivo. Molecules. 2016 Jul 29;21(8). pii: E993. doi: 10.3390/molecules21080993. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27483228 13) Juluri Rao, Thomas J. Smyth, Cherie Millar, John E Moore. Antimicrobial properties of shiitake mushrooms (Lentinula edodes). International journal of antimicrobial agents 33(6):591-2 · June 2009. Dostupné z https://www.researchgate.net/publication/23716171_Antimicrobial_properties_of_shiitake_mushrooms_Lentinula_edodes 14) Hatvani, N. (2001). Antibacterial effect of the culture fluid of Lentinula edodes mycelium grown in submerged liquid culture. International Journal of Antimicrobial Agents, 17: 71-74. DOI: http://dx.doi.org/10.1016/S0924-8579(00)00311-3. 15) Shouji, N., Takada, K., Fukushima, K., Hirasawa, M. & Tomotake, N. (1999). Three kinds of antibacterial substances from Lentinus edodes (Berk.) Sing. (Shiitake, an edible mushroom). International Journal of Antimicrobial Agents, 11: 151-157. DOI: http://dx.doi.org/10.1016/S0924-8579(98)00084-3. 16) Esin Baba, Gülşen Uluköy, Canan Öntaş. Effects of feed supplemented with Lentinula edodes mushroom extract on the immune response of rainbow trout, Oncorhynchus mykiss, and disease resistance against Lactococcus garvieae. Aquaculture Volume 448, 1 November 2015, Pages 476-482. Dostupné z https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0044848615002501 17) Taufiqur Rahman, MBK Choudhury. Shiitake Mushroom: A Tool of Medicine. Dostupné z https://www.banglajol.info/index.php/BJMB/article/viewFile/13428/9671 18) Kenneth Jones. Shiitake: The Healing Mushroom. Healing Arts Press, 1995 19) Ki Nam Yoon, Nuhu Alam, Jae Seong Lee, Hae Jin Cho, Hye Young Kim, Mi Ja Shim, Min Woong Lee and Tae Soo Lee. Antihyperlipidemic Effect of Dietary Lentinus edodes on Plasma, Feces and Hepatic Tissues in Hypercholesterolemic Rats. Mycobiology. 2011 Jun; 39(2): 96–102. Published online 2011 Jun 16. doi: 10.4489/MYCO.2011.39.2.096. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3385098/ 20) Christopher Hobbs, Medicinal Mushrooms: An Exploration of Tradition, Healing, and Culture. Book Publishing Company, 2002  21) Akamatsu, S.; Watanabe, A.; Tamesada, M.; Nakamura, R.; Hayashi, S.; Kodama, D.; Kawase, M.; Yagi, K. Hepatoprotective effect of extracts from Lentinus edodes mycelia on dimethylnitrosamine-induced liver injury. Biol. Pharm Bull., 2004, 27(12), 1957-1960. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15577212 22) Yang H, Hwang I, Kim S, Hong EJ, Jeung EB. Lentinus edodes promotes fat removal in hypercholesterolemic mice. Exp Ther Med. 2013 Dec;6(6):1409-1413. Epub 2013 Oct 8. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24255670 23) Yagi K. [Liver protective effect of Lentinula edodes mycelia(LEM)]. [Article in Japanese] Gan To Kagaku Ryoho. 2012 Jul;39(7):1099-102. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22790046 24) Jaweria Nisar, Imtiaz Mustafa, Haseeb Anwar, Muhammad Umar Sohail, Ghulam Hussain, Muhammad Irfan Ullah, Muhammad Naeem Faisal, Shazia Anwer Bukhari, & Abdul Basit. Shiitake Culinary-Medicinal Mushroom, Lentinus edodes (Agaricomycetes): A Species with Antioxidant, Immunomodulatory, and Hepatoprotective Activities in Hypercholesterolemic Rats. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/321041590_Shiitake_Culinary-Medicinal_Mushroom_Lentinus_edodes_Agaricomycetes_A_Species_with_Antioxidant_Immunomodulatory_and_Hepatoprotective_Activities_in_Hypercholesterolemic_Rats25) Tomomi Kondo, Akiko Nakashima, Tomoko Watanabe, Yoichi Sakakibara. Studies on the Anti-oxidative Stress Effect of Shiitake Mushroom Article in Nippon Shokuhin Kagaku Kogaku Kaishi 63(5):199-208 · June 2016. Dostupné z https://www.researchgate.net/publication/304044678_Studies_on_the_Anti-oxidative_Stress_Effect_of_Shiitake_Mushroom 26) Spim SRV, de Oliveira BGCC, Leite FG, Gerenutti M, Grotto D. Effects of Lentinula edodes consumption on biochemical, hematologic and oxidative stress parameters in rats receiving high-fat diet. Eur J Nutr. 2017 Oct;56(7):2255-2264. doi: 10.1007/s00394-016-1266-1. Epub 2016 Jul 7. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27388463 27) HYUN YANG, INHO HWANG, SUN KIM, CHANGHWAN AHN, EUI-JU HONG, and EUI-BAE JEUNG. Preventive effects of Lentinus edodes on homocysteinemia in mice. Exp Ther Med. 2013 Aug; 6(2): 465–468. Published online 2013 May 24. doi: 10.3892/etm.2013.1130. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3786940/ 28) J. Avinash, S. Vinay, Kunal Jha, Diptajit Das, B. S. Goutham, and Gunjan Kumar. The Unexplored Anticaries Potential of Shiitake Mushroom. Pharmacogn Rev. 2016 Jul-Dec; 10(20): 100–104. Dostupné z https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5214552/ 29) Peter Lingström, Egija Zaura, Haidar Hassan, Mark J. Buijs, Pamie Hedelin, Jonathan Pratten, David Spratt, Maria Daglia, Aneta Karbowiak, Caterina Signoretto, Martijn Rosema, Fridus van der Weijden, and Michael Wilson. The Anticaries Effect of a Food Extract (Shiitake) in a Short-Term Clinical Study. Journal of Biomedicine and Biotechnology, Volume 2012, Article ID 217164, 10 pages. Dostupné z https://www.hindawi.com/journals/bmri/2012/217164/