Ako prekonať prekážky a znížiť nadmerný potenciál 5/5 (2)

Je začiatok nového roka 2024, a tak dúfam, že si môžem dovoliť článok, ktorý nie je priamo o zdravom tele. Je to úvaha o tom, ako sa dajú prekonávať prekážky a dosahovať svoje ciele či predsavzatia.

S prekážkami sa v živote stretávame každý deň. Sú to určité medzníky, body alebo udalosti v procesoch na ceste od začiatku do konca, ktoré spomalia, zastavia alebo vykoľajia proces do inej trajektórie. Môžu to byť drobnosti, napríklad keď zistíme, že nám chýbajú niektoré ingrediencie do jedla, ktoré varíme, alebo keď nám na bicykli praskne pneumatika. Alebo veci, ktoré sú dlhodobé a zásadné, keď si hľadáme vzťah, prácu, miesto na bývanie alebo budujeme kariéru.

Umenie “prekonávať” prekážky je jednou z dôležitých súčastí života. Prekonávanie nás napĺňa uspokojením a môže dokonca formovať náš charakter, vďaka čomu sme šťastnejší. Ich úspešné prekonávanie nás zároveň môže priviesť k našim cieľom. Často sa pri spätnom pohľade ukáže, že cesta, prekonávanie prekážok, bola v skutočnosti pre naše šťastie dôležitejšia ako cieľ.

Pozrime sa na to, ako možno vnímať prekážky a aké sú účinné spôsoby ich prekonávania.

Ako možno vidieť prekážky

Mnohí veľkí myslitelia sa vo svojich dielach zamýšľali nad tým, ako pristupovať k prekážkam. Tu je len malý výber citátov, ktoré ukazujú, aká je táto téma dôležitá a zaujímavá.

“Starosti nikdy nič nedosiahnu. Keď máte problém, je najlepšie sústrediť sa na riešenie, nie na samotný problém.” – Thomas D. Willhite

“Prekážky sú tie desivé veci, ktoré vidíte, keď odvrátite zrak od cieľa.” – Henry Ford

“Čím väčšia prekážka, tým väčšia sláva za jej prekonanie.” – Molière

“Prekážky vás nemusia zastaviť. Ak narazíte na stenu, neotáčajte sa a nevzdávajte sa. Vymyslite, ako ju prekonať, prejsť cez ňu alebo ju obísť.” – Michael Jordan

“Naše prežitie závisí od našej schopnosti zostať bdelí, prispôsobiť sa novým myšlienkam, zostať v strehu a čeliť výzvam zmien.” – Martin Luther King Jr.

“Nejde o to, že som taký múdry, ale o to, že pri problémoch zostávam dlhšie.” – Albert Einstein

“Myseľ sa prispôsobuje a premieňa prekážky nášho konania na svoje vlastné ciele. Prekážka konania podporuje konanie. To, čo stojí v ceste, sa stáva cestou.”
Citát z knihy Meditácia od Marca Aurelia

Socha Marka Aurélia na námestí Piazza del Campidoglio v Ríme v Taliansku. Súčasnú podobu námestia Piazza del Campidoglio vytvoril Michelangelo Buonarroti.

Marcus Aurelius, jeden z najuctievanejších rímskych cisárov, objavil myšlienku, ktorá sa ukázala ako nadčasová. Hoci ho čakal boj, napísal recept na mnohé problémy, ktoré ho určite čakali. Zistil, že prekážky treba vnímať ako odrazové mostíky, a uvedomil si, že prekážky nie sú ničím iným ako cestou k úspechu. Táto myšlienka sa časom stala palivom pre milióny jednotlivcov zo všetkých oblastí života. Je to myšlienka, ktorá rezonuje naprieč generáciami a zároveň si zachováva svoju silu aj dnes.

Marcus Aurelius mal určite zaujímavý a praktický prístup k riešeniu prekážok. Zdá sa mi však, že jeho prístup vychádzal z jeho výnimočných vlastností, ktoré mal vrodené aj získané výchovou, keďže sa narodil do vznešenej a bohatej rodiny. Nie všetci máme také šťastie.

Osobne považujem za jeden z najpraktickejších prístupov ten, ktorý vo svojich prácach opisuje Vadim Zeland. Na prekonávanie prekážok nepoužíva silu, ale akési psychologické aikido, v ktorom nebojujete s prekážkou, ale využívate jej vlastnú silu, aby ste sa dostali tam, kam potrebujete.

“Ľudia majú tendenciu mať jasný pohľad na prekážku, ale nejasný pohľad na jej základ. Nesnažte sa prekážku prekonať, znížte jej význam.” Vadim Zeland

Pocit vlastnej dôležitosti ako prekážka

Vadim Zeland je súčasný ruský mystik a spisovateľ, ktorý vyvinul teóriu a metódu riadenia reality s názvom Transurfing, ktorá má niektoré spoločné princípy s učením budhistického učiteľa Tarthanga Tulku.

Postava Vadima Zelanda je zahalená rúškom tajomstva. Je o ňom dostupných len málo informácií. Je odborníkom na kvantovú fyziku, ktorej sa venoval pred rozpadom Sovietskeho zväzu, potom vrhol svoje sily do počítačových technológií, až sa stretol s Transurfingom. Vo svojom jedinom rozhovore pre tlač Zealand uvádza, že v žiadnom prípade nie je duchovný učiteľ, ale len šťastný človek, ktorý všetkým sprístupnil osobne odskúšaný prístup. Keby som poznal Transurfing pred dvadsiatimi piatimi rokmi, priznáva, “môj život by bol úplne iný, jednoduchší a správnejší. Ale potom by som nemohol napísať tieto knihy. Zeland je veľmi uzavretý autor a so svojimi čitateľmi radšej komunikuje len prostredníctvom svojej veľmi populárnej ruskej webovej stránky.

V jednej zo svojich kníh píše:

“Nikto nemá právo vás súdiť a ani vy by ste sa nemali súdiť. Ak si dovolíte byť sami sebou, odpadne potreba sebaospravedlňovania. Len čo sa zbavíte vonkajšej a vnútornej dôležitosti , získate poklad zvaný sloboda voľby. Jedinou prekážkou na ceste k naplneniu vašej túžby je projekcia umelej dôležitosti.”

Prekážky s nami hrajú hry mysle

Prekážky s nami hrajú hru mysle a vnímanie je prvá disciplína, ktorú potrebujete na prekonanie prekážok. Vnímanie je to, ako vnímate svet alebo situácie, v ktorých sa nachádzate, a tiež to, ako vnímate sami seba. Inými slovami, váš pohľad na to, čo sa deje okolo vás, ovplyvňuje to, kto ste a čomu veríte. Vnímanie môže vytvárať alebo ničiť a len ľudia, ktorí rozumejú tomu, ako vidieť situácie také, aké sú, môžu využiť príležitosti.

Vedeli ste to? Podľa Oxford Languages je definícia vnímania “spôsob, akým sa niečo hodnotí, chápe alebo interpretuje”.

Musíme praktizovať objektivitu, a tým meniť svoje vnímanie.

Praktizovanie objektivity

Z čoho si vlastne vytvárame obraz o realite okolo nás? V prvom rade prijímame informácie prostredníctvom našich zmyslov. A dalo by sa povedať, že naša interpretácia je až na druhom mieste. Hoci v skutočnosti tieto dva procesy prebiehajú súčasne. 

Interpretácia je však to, čo môže ohýbať objektivitu.

Aby sme mohli objektívne hodnotiť svet, mali by sme byť v čo najužšom kontakte s realitou. Medzi nami a realitou by malo byť čo najmenej medzistupňov. To, čo vstupuje medzi vnímanie a realitu a skresľuje ju, sú takzvané kognitívne schémy. Tie štruktúrujú tok našich myšlienok. Ide o fylogenetické a ontogenetické schémy. Tie prvé sú vrodené a vznikli evolučným vývojom a tie druhé sa učíme väčšinou v detstve.

Tieto schémy formujú vývoj mozgu – budujú spojenia a doslova vytvárajú v mozgu obvody, ktoré sa v danej situácii vzájomne prepoja a skreslia vnímanie. Aby sme tieto schémy zredukovali (videli cez ne), musíme sa naučiť otvoriť filtre vnímania. To znamená naučiť sa vnímať bez hodnotenia. To sa dá dosiahnuť napríklad prostredníctvom meditačných techník, ako je napríklad mindfulness. Ale aj učenie sa novým veciam, novým druhom pohybu, novým športom vytvára rast nových synapsií v mozgu (aj 20 minút každodenného aktívneho pohybu je prospešných pre zdravie mozgu), a teda tvorí plasticitu mozgu, ktorá môže rozšíriť a otvoriť filtre vnímania. Skrátka, nestagnujte.

Nadmerné potenciály skresľujú realitu

Podľa Vadima Zelanda sú príčinou skresleného vnímania reality tzv. nadmerné potenciály. Nadmerné potenciály vznikajú vtedy, keď nejakému objektu alebo udalosti pripisujete príliš veľkú pozornosť a hodnotu. Subjektívne hodnotenie skresľuje objektívnu realitu a dáva objektu alebo udalosti prehnané negatívne alebo prehnané pozitívne vlastnosti.

Nadmerné potenciály sú neviditeľné a nepostrehnuteľné, ale v živote ľudí zohrávajú významnú a často zákernú úlohu. Tieto potenciály totiž uvádzajú do pohybu vyrovnávacie sily, ktoré sú zamerané na odstránenie nadmerných potenciálov. Spôsobujú obrovské problémy, pretože ich pôsobenie je opačné ako zámer, ktorý potenciál vytvoril.
Podľa Zelanda totiž vesmír nemá rád odchýlky od rovnováhy, a preto vytvára takéto sily, aby túto nerovnováhu (vonkajšieho alebo vnútorného významu) zmazal.

Ako sme už hovorili, nadbytočný potenciál vzniká z myšlienkovej energie, keď sa nejakému objektu prikladá príliš veľký význam. Pokúsime sa to vysvetliť na praktickom príklade. Predstavte si dve situácie – v prvej stojíte vo svojom byte a v druhej stojíte na okraji priepasti. V prvom prípade sa vás to netýka. V druhom prípade sa situácia stáva dôležitejšou – stačí neopatrný pohyb a spadnete do priepasti. Na energetickej úrovni má skutočnosť, že jednoducho stojíte, rovnakú závažnosť v prvom aj druhom prípade. Ak však stojíte nad priepasťou, svojím strachom vytvárate heterogenitu v energetickom poli. To vytvára podnet na vytvorenie rovnovážnych síl smerujúcich k odstráneniu prebytočného potenciálu. Ich pôsobenie môžete dokonca cítiť – na jednej strane vás nejaká neviditeľná sila ťahá dole a na druhej strane vás niečo núti ustúpiť od okraja. Aby sa potenciál nadmerného strachu vyrovnal, vyrovnávacie sily vás musia buď tlačiť do priepasti, alebo vás od okraja odsúvať.

Vonkajšia dôležitosť sa vzťahuje na objekty vo svete a vnútorná dôležitosť sa vzťahuje na naše vlastnosti, myšlienky a pocity. Postoj by mal byť taký, aby sme si všimli zárodok nadmerného potenciálu a zároveň sa v mysli nevytvorila negatívna reakcia – schéma. Každá myšlienková schéma založená na dôležitosti zvyšuje energiu a vytvára nadmerný potenciál.

V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené niektoré príklady nadmerných potenciálov, zodpovedajúce rovnovážne sily a možné riešenia.

Alebo zjednodušená a, dúfajme, lepšie zrozumiteľná verzia tabuľky:
 
Pri čítaní tabuliek si možno myslíte, že nie je možné konať tak, ako naznačujú. Veď je to úplne proti našej prirodzenosti a proti tomu, čo moderné príručky sebarozvoja nazývajú správnou cestou. Mali by sme ísť za svojimi túžbami, snažiť sa, usilovať sa, ako sa len dá. A ak je vo svete niečo zlé, je naším právom sa sťažovať. Ale Zéland nám na druhej strane naznačuje akýsi zvláštne pasívny prístup. Tento prístup sa však v čínštine označuje ako wu wei a je súčasťou učenia taoizmu.

Wu Wei

V preklade znamená “nerobiť” alebo “nerobiť nič”. Znie to ako príjemná výzva k odpočinku, alebo ešte horšie, k upadnutiu do lenivosti alebo apatie. Čo nie je celkom správny preklad. Nie je to opak robenia. Skôr by sa dalo preložiť ako “činnosť bez námahy” alebo “nekonanie”. Podľa taoistickej filozofie je však tento pojem kľúčom k najušľachtilejšiemu konaniu – a je jadrom toho, čo znamená nasledovať Tao alebo Cestu.

Znamená to byť v pokoji (bez myšlienok a pocitov nadmerného potenciálu), aj keď sa venujeme najhorlivejším úlohám, aby sme ich mohli vykonávať s maximálnou zručnosťou a účinnosťou. Niečo z významu wu wei vystihuje, keď hovoríme o tom, že sme “v zóne” – v jednote s tým, čo robíme, v stave hlbokej koncentrácie a plynutia.

Wu wei úzko súvisí s taoistickou úctou k svetu prírody, pretože predpokladá snahu, aby naše správanie bolo rovnako spontánne a nevyhnutné ako určité prírodné procesy. Plávať s prúdmi, nie proti nim. Máme byť ako bambus, ktorý sa ohýba vo vetre, alebo rastlina, ktorá sa prispôsobuje tvaru stromu. Wu wei zahŕňa opustenie ideálov, ktoré by sme sa inak mohli pokúsiť vnucovať veciam príliš násilne. Namiesto toho nás povzbudzuje, aby sme reagovali na skutočné požiadavky situácií, ktoré sa zvyčajne prejavia až vtedy, keď odložíme svoje vlastné egoistické plány. To, čo môže nasledovať, je strata egoizmu, nová jednota medzi sebou a prostredím, ktorá uvoľňuje energiu, ktorú zvyčajne brzdí príliš agresívny, svojvoľný štýl myslenia.

Dao De Jing zdôrazňuje, že by sme mali byť ako voda, ktorá je “poddajná a slabá”, a predsa “nemôže byť prekonaná, keď útočí na to, čo je tvrdé a silné”. Jemnou vytrvalosťou a podriadením sa konkrétnemu tvaru problému možno prekážku obísť a postupne prelomiť.

Ako ísť k cieľu bez aktivácie nadmerných potenciálov dôležitosti

Aby sme dosiahli svoje ciele, musíme konať. Musíme však konať tak, aby sme nevytvárali nadmerný potenciál. K vytváraniu nadmerných potenciálov dochádza vtedy, keď má cieľ konania pre nás príliš veľkú dôležitosť – vonkajšiu alebo vnútornú. Ideálne konanie by preto nemalo byť zaťažené pripútanosťou k výsledku. Jednoduchá metafora by mohla znieť: bez ohľadu na to, aká je úloha ťažká alebo zložitá, majte rovnaký postoj, ako keby ste išli do novinového stánku. Viete, že si chcete kúpiť noviny – to je váš cieľ a viete, kde je novinový stánok, to je vaša cesta. Takže sa jednoducho zoberiete a idete, bez pochybností, či sa tam dostanete, bez obáv, či budú mať noviny.

• Stanovíte si cieľ
• Obávajte sa, ale nerobte si starosti
• Presuňte svoju pozornosť z konečného cieľa na proces
• Zamerajte sa na tu a teraz
• Ignorujte negatívne informácie
• Zamerajte sa na pozitívne informácie
• Venujte pozornosť inštinktom
• Poddajte sa toku života
• Praktizujte meditáciu
• Učte sa nové veci
• Hýbte sa aspoň 20 minút denne

Šťastný rok 2024!