Depresia – príznaky, patofyziológia a možnosti liečby 5/5 (1)

Čo je to depresia?

Táto otázka zostáva od nepamäti nezodpovedaná. Ľudia trpiaci depresiou chcú vedieť, “čo je depresia” v zmysle toho, ako ovplyvňuje telo.

Ich blízki sa snažia získať odpoveď na túto otázku v zmysle pochopenia možných spôsobov cenzúry.

Vedci sa pokúšajú opísať alebo definovať depresiu na biochemickom a molekulárnom základe.

Väčšina zdrojov opisuje depresiu ako závažnú poruchu nálady, nielen ako zlú náladu, ktorá trvá dlhší čas a prejavuje sa v každodennom živote. Táto definícia je blízka väčšine ľudí s touto diagnózou, ktorých príznaky a diagnózy boli zaznamenané.

Táto definícia však nevyhovuje všetkým. Sme jedineční vo všetkých zmysloch, a keďže ide o poruchu ovplyvňujúcu poznanie aj emócie, je dôležité si uvedomiť, že každý človek bojujúci s depresiou má iné príznaky a môže mať iné spúšťače.

Tento článok sa pokúša poskytnúť všeobecný prehľad o tom, čo vlastne depresia ako porucha je, o možných spúšťačoch, bežných príznakoch.

Depresia je jednou z chorôb spadajúcich do kategórie “duševné choroby”. Slovo depresia pochádza z latinského depressare a slova deprimere, čo v klasickej latinčine znamená “tlačiť dole”.

Označuje pocit ťažoby alebo potlačených pocitov, alebo jednoducho skľúčenosť. (1)

Môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku, od detstva až po pokročilý vek. Ovplyvňuje predovšetkým emocionálne a myšlienkové procesy človeka a zahŕňa rôzne príznaky, ale tri hlavné alebo bežné emocionálne príznaky sú

• Zlá nálada
• Anhedónia a nedostatok záujmu
• Únava alebo nedostatok energie

Vedci pripúšťajú, že nejde o “homogénnu poruchu, ale o komplexný jav” a že existujú rôzne typy, ktoré sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi. Poruchy nálady môžu prichádzať epizodicky alebo sa môžu postupne zhoršovať. (2, 3)

Môže mať aj závažné prejavy, ako je psychóza, a môžu sa vyskytnúť aj somatické zmeny alebo telesné príznaky. Pri depresii zvyčajne pozorujeme vysoký výskyt úzkostných a panických porúch.

Ovplyvňuje gastrointestinálny systém (žalúdok a tráviaci trakt), imunitu a dokonca spôsobuje hormonálnu nerovnováhu.

Ďalšími bežne pozorovanými príznakmi depresie sú poruchy spánku, zmena chuti do jedla, pocity viny, nedostatok sebaúcty alebo sebadôvery, znížená schopnosť rozhodovania, smútok, neschopnosť jasne myslieť alebo zhoršené poznávanie.

Vyšší výskyt depresie sa pozoruje u žien ako u mužov (4).

Čo je závažná depresívna porucha?

Ako už bolo spomenuté, depresia má niekoľko podtypov a v závislosti od jej závažnosti sa označuje napríklad ako mierna až stredne ťažká depresia. Ťažká depresívna porucha alebo klinická depresia je stav, pri ktorom sú bežné príznaky depresie výrazné a trvajú dlhší čas (5).

Hlavné príznaky, podľa ktorých možno diagnostikovať závažnú depresívnu poruchu, ako sú uvedené v piatom vydaní Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch, sú tieto (tento zoznam zostavili lekári a odborníci a bol prevzatý priamo zo zdroja):

Počas rovnakého dvojtýždňového obdobia je prítomných päť (alebo viac) z nasledujúcich príznakov, ktoré predstavujú zmenu oproti predchádzajúcemu stavu; prítomný je aspoň jeden z nasledujúcich príznakov: (1) depresívna nálada alebo (2) strata záujmu alebo potešenia. Poznámka: Nezahŕňajte príznaky, ktoré možno pripísať inej chorobe.

1. Depresívna nálada po väčšinu dňa, takmer každý deň, hodnotená buď subjektívne (napr. pocity smútku, prázdnoty, beznádeje), alebo pozorovaná inými (napr. vyzerá plačlivo).
2. Výrazne znížený záujem alebo celková radosť zo všetkých alebo takmer všetkých činností počas väčšiny dňa, takmer každý deň.
3. Výrazný úbytok hmotnosti bez redukčnej diéty alebo zvýšenie hmotnosti (napr. viac ako 5 % zmena hmotnosti za mesiac) alebo znížená alebo zvýšená chuť do jedla takmer každý deň.
4. Nespavosť alebo nadmerná ospalosť takmer každý deň.
5. Psychomotorický nepokoj alebo spomalenie takmer každý deň (pozorovateľné inými osobami, nie iba subjektívny pocit nepokoja alebo spomalenia).
6. Únava alebo nedostatok energie takmer každý deň.
7. Pocity bezcennosti alebo nadmernej a bezdôvodnej viny (ktoré môžu byť neopodstatnené) takmer každý deň (nielen obyčajné sebaobviňovanie alebo pocit viny z choroby).
8. Znížená schopnosť myslieť, sústrediť sa alebo nerozhodnosť takmer každý deň (pozorovaná subjektívne alebo inými).
9. Opakujúce sa myšlienky na smrť (nielen strach zo smrti), opakujúce sa samovražedné myšlienky bez konkrétneho plánu alebo pokus o samovraždu či konkrétny plán spáchania samovraždy.

V klasifikácii DSM-V je mnoho ďalších oblastí, na ktoré sa môžeme pri diagnostike veľkej depresívnej poruchy zamerať, ale tie sú pre lekára prínosné a pre nás nepoužiteľné.

Prítomnosť 5 alebo viac z vyššie uvedených deviatich príznakov alebo len prítomnosť depresívnej nálady a nezáujmu o každodenný život po dobu dlhšiu ako dva týždne sa diagnostikuje ako veľká depresívna porucha. (1, 5)

Tieto príznaky by však nemali byť spôsobené žiadnym iným ochorením alebo látkami, ako je alkohol alebo lieky.

Tieto príznaky sa môžu vyskytnúť aj v prípade smútku alebo straty blízkej osoby, v takom prípade je potrebné náležité klinické posúdenie, ktoré závisí od predchádzajúcej anamnézy osoby.

Ako častá alebo rozšírená je depresia?

• Celoživotná prevalencia depresie na celom svete dosahuje až 20 % a pozorovacie štúdie naznačujú, že pomer medzi mužmi a ženami je 5:2.
• Takmer 1 z 5 ľudí zažije raz za život epizódu veľkej depresie.
• Najnáročnejším aspektom cenzurovanej depresie je, že ide o opakujúcu sa poruchu. Väčšina ľudí sa z veľkej depresívnej poruchy vylieči, ale až 75 % ľudí zažije návrat depresie v rámci jednej epizódy veľkej depresívnej poruchy v priebehu 10 rokov. A tieto čísla sú veľmi znepokojujúce.
• U značnej časti chorých sa vyvinie chronická depresia a aj pri následných kontrolách po 5 alebo 10 rokoch (súčasť observačných štúdií) zostáva 7 až 12 % chorých v depresii.
• Samovražda je významným rizikovým faktorom úmrtnosti pri veľkej depresívnej poruche a počet samovrážd je vysoký vo vekovej skupine 15-24 rokov.

Aké sú typy depresívnych porúch?

Ako už bolo spomenuté, depresia sa klasifikuje ako heterogénne ochorenie. To zvyčajne znamená, že nejde o stav, ktorý možno opísať špecifickou skupinou príznakov; u rôznych jedincov sa môže prejavovať rôzne (8).

V prvom rade existujú dve hlavné klasifikácie:

• Unipolárna depresia – typicky zlá nálada počas dlhého obdobia
• Bipolárna depresia – Depresívne obdobia sa striedajú s manickými obdobiami.

Podľa MKCH-10 sú hlavnými kategóriami:

• Manická epizóda
• Bipolárna afektívna porucha
• Depresívna epizóda
• Recidivujúca depresívna porucha
• Perzistentná porucha nálady (dystýmia, cyklotýmia)
• Iné afektívne poruchy
• Nešpecifikované poruchy nálady

Unipolárna depresia sa delí do nasledujúcich kategórií:

• Veľká depresívna porucha (jedna epizóda alebo rekurentná porucha)
• Dystymická porucha
• Depresiu možno ďalej klasifikovať aj podľa závažnosti a špecifických znakov, ako napr:
• Chronická depresia
• Depresia s psychózou
• Depresia s atypickými znakmi
• Depresia s popôrodným začiatkom
• Depresia s úzkosťou
• Predmenštruačná dysforická porucha

Čo spôsobuje depresiu?

Príčinné faktory depresie sú u každého jednotlivca iné. U niektorých môže ísť o špecifický spúšťací faktor, a keď sú mu vystavení, prežívajú depresiu. U niektorých to môže byť významná životná udalosť.

Zaujímavé je, že niektorí ľudia prežívajú depresiu od detstva bez vyvolávajúcich faktorov a tá sa v neskorších štádiách prejaví ako veľká depresívna porucha. Na vine môžu byť aj niektoré ochorenia, najmä tie, ktoré zahŕňajú zápal, napríklad artritída.

Zneužívanie návykových látok, napríklad alkoholu, môže byť tiež príčinou depresie. Výkyvy hormónov, najmä u žien, môžu vyvolať depresívne správanie, ako v prípade predmenštruačnej dysforickej poruchy a popôrodnej depresie (1).

Teraz sa budeme venovať niekoľkým príčinám alebo rizikovým faktorom depresie:

Stresujúce životné udalosti

Stresujúca alebo zlá životná udalosť je jednou z najčastejších príčin alebo rizikových faktorov závažnejších depresívnych epizód. Väčšina štúdií zdôrazňuje skutočnosť, že pacienti s depresiou spomínajú vážne hrozby alebo zlé udalosti pred začiatkom ochorenia (9).

Povaha týchto problémov býva rôzna; môžu byť osobné, napríklad problémy vo vzťahu, ale aj ťažkosti v iných oblastiach, napríklad v práci alebo vo financiách.

Zistilo sa, že zneužívanie alebo dokonca zanedbávanie v detstve zvyšuje závažnosť depresívnych symptómov v neskoršom veku (7).

Muži zažívajú depresívne epizódy v dôsledku udalostí, ako je rozvod, rozchod a problémy v kariére, zatiaľ čo ženy viac ovplyvňujú sociálne udalosti, ako sú ťažkosti vychádzať s ostatnými alebo vážna choroba či smrť.

U ľudí s veľkou depresívnou poruchou sa pozoruje prežívanie stresujúcich udalostí a zvýšená citlivosť (1).

Genetické vplyvy

Okrem prístupu “Všetko je to v tvojej hlave!” existuje aj prístup “Je to v génoch!”. A na rozdiel od prvého prístupu bol tento druhý prístup podrobený vedeckému skúmaniu.

V prípade chorôb, ako sú bipolárna porucha a depresia, sa zistilo, že vplyv genetiky a dedičnosti dosahuje až 80 %. Viaceré gény sa navzájom ovplyvňujú a k náchylnosti na depresiu môžu dodatočne prispievať aj faktory prostredia (10).

Súhra génov však na vznik depresie nestačí.

Pri depresii a bipolárnej poruche boli pozorované genetické abnormality v génoch zodpovedných za prenos alebo syntézu neurotransmiterov.

Vplyv genetických faktorov na náchylnosť na depresiu je približne 30 – 40 % (11).

Zistilo sa však, že dedičnosť genetických faktorov pre depresiu je výraznejšia u žien ako u mužov.

Niektoré choroby

Chronické ochorenia môžu pripraviť pôdu pre depresiu, najmä ak ide o chronickú bolesť. Napríklad niektorí pacienti s artritídou alebo lupusom majú príznaky depresie.

Môže to byť dôsledok zápalu alebo chronického chorobného stavu, ktorý ovplyvňuje každodenný život a spôsobuje nespokojnosť, podráždenie a negatívne pocity.

Choroby, ktoré ovplyvňujú hormóny a metabolizmus, ako napríklad metabolický syndróm, cukrovka, syndróm polycystických vaječníkov, môžu tiež spôsobovať príznaky depresie.

Bolo tiež pozorované, že užívanie niektorých liekov, ako je chemoterapia a antivirotiká, vyvoláva príznaky depresie (12, 13).

Patofyziológia depresie: čo sa deje v tele počas depresie?

Prebieha výskum rôznych aspektov toho, čo sa presne deje v tele, keď je človek v depresii.

1. Narušenie chemickej rovnováhy v mozgu – monoamínová hypotéza

Neurotransmitery alebo chemické látky v mozgu sú zodpovedné za komunikáciu medzi mozgom a nervovými bunkami.

Prvou hypotézou o príčine depresie bol nedostatok určitého typu neurotransmiterov nazývaných monoamínové neurotransmitery.

Do tejto skupiny neurotransmiterov patrí serotonín, dopamín a noradrenalín. Tieto chemické látky riadia naše behaviorálne prejavy, ako sú chuť do jedla, motivácia, hladina energie atď.

Preto porucha syntézy, ukladania alebo prenosu týchto neurotransmiterov vedie k poruchám nálad. Antidepresíva pôsobia na rôzne aspekty neurotransmiterov.

Najväčšia pozornosť pri liečbe depresie sa sústreďuje na neurotransmiter “serotonín”, ale vedci sa zamerali aj na úlohu “dopamínu” v cenzúre antidepresív.

O tom, či je táto koncepcia vyčerpania neurotransmiterov zodpovedná za prejavy depresie, sa vedie pomerne veľká diskusia (14, 15).

Niektoré štúdie ukazujú, že vyčerpanie neurotransmiterov nespôsobuje zvýšenie depresívnych symptómov u ľudí, ktorí trpia depresiou, ale neužívajú lieky. Zároveň nespôsobuje príznaky depresie ani u zdravých jedincov.

Zníženie výskytu depresívnych symptómov pri užívaní antidepresív naznačuje, že tieto monoamínové neurotransmitery sa podieľajú na depresii. Nie je to spôsobené jedným neurotransmiterom, ale ide o kumulatívny účinok všetkých neurotransmiterov. (16)

Okrem monoamínov, ako sú serotonín a dopamín, existujú aj iné neurotransmiterové systémy, ktoré sú nevyhnutné pre komunikáciu medzi mozgovými bunkami.

Jedným z nich je systém kyseliny gama-aminomaslovej (GABA). Niektoré zistenia poukazujú na zníženie koncentrácie GABA pri ťažkej depresii. (17)

Terapie liekmi, ktoré ovplyvňujú hladinu GABA, však napriek očakávaniam nemajú lepšie antidepresívne účinky ako bežné terapie. (18)

Ďalším neurotransmiterovým systémom zapojeným do tejto poruchy je glutamátový systém. (19)

Synaptický prenos

Prenos neurotransmiterov cez synapsie

2. Poruchy mozgových rastových faktorov – neurotrofínová hypotéza

Neurotrofíny alebo neurotrofické faktory sú proteíny, ktoré sú nevyhnutné pre rast, vývoj a prežitie neurónov alebo mozgových buniek.

Jednou z látok nevyhnutných pre zdravé fungovanie mozgu je neurotrofický faktor odvodený od mozgu (BDNF).

Predpokladá sa, že prvá depresívna epizóda môže byť reakciou na životnú udalosť alebo sociálny spúšťač, zatiaľ čo ďalšie epizódy môžu byť vyvolané zvnútra – môžu sa objaviť spontánne alebo ako reakcia na mierny stres.

Výskumníci predpokladajú, že by to mohlo byť dôsledkom straty objemu mozgu a jednou z príčin tejto straty by mohla byť znížená hladina neurotrofických faktorov, ako je BDNF.

Štúdie ukázali, že znížená hladina BDNF by mohla viesť k príznakom depresie a že hladina BDNF sa zvyšuje v reakcii na liečbu antidepresívami (20, 21).

3. Hormonálne výkyvy

Zistilo sa, že poruchy vylučovania hormónov, ako je kortizol (stresový hormón), a súvisiacich parametrov môžu súvisieť s príznakmi depresie. Jedinci trpiaci depresiou majú zvýšenú sekréciu kortizolu, ktorá sa počas cenzúry znižuje.

Ženy sú citlivejšie na stres ako muži, čo by mohlo vysvetľovať, prečo sú ženy náchylnejšie na depresiu.

Je zaujímavé, že muži majú zvýšenú hladinu kortizolu v reakcii na úspech, zatiaľ čo ženy majú vysokú hladinu kortizolu v reakcii na sociálne odmietnutie.

Podobne sa s depresiou spája aj dysfunkcia štítnej žľazy. K popôrodnej depresii by mohli prispieť aj poruchy pohlavných hormónov, ako sú estrogén alebo progesterón. (22, 23, 24)

4. Imunita a zápal

Pri depresii sa môže zmeniť fungovanie imunitného systému, čo môže viesť k zhoršeniu poruchy. To môže viesť k aktivácii funkcie imunitného systému alebo dokonca k jeho potlačeniu.

Štúdie zistili zvýšenú sekréciu imunitných mediátorov a zápalových látok u pacientov s depresiou.

Zistilo sa, že tieto zápalové látky ovplyvňujú rôzne aspekty, napríklad chuť do jedla, spánok a poznávanie.

Zvýšené množstvo zápalových látok môže ovplyvniť hladiny proteínov, ktoré sú potrebné na prežitie a vývoj neurónov (mozgových buniek) a zdravú komunikáciu, čo vedie k odumieraniu buniek a ich poškodeniu (25, 26).

5. Zmena štruktúry mozgu

Zistilo sa, že chronický stres spôsobuje štrukturálne zmeny v mozgu.

Štúdie odhalili určité abnormality v štruktúre špecifických častí mozgu u ľudí trpiacich veľkou depresívnou poruchou v porovnaní so zdravými jedincami.

Tieto časti mozgu súvisia s vnímaním bolesti, agresivitou, sexuálnymi funkciami, hodnotením rizika, pamäťou atď. Zmeny v týchto oblastiach mozgu preto môžu viesť k abnormalitám správania (27).

6. Fyzické poruchy

Fyzické prejavy depresie môžu siahať od bolesti cez poruchy trávenia až po zmeny chuti do jedla. Čím vyšší je počet fyzických príznakov, tým je pravdepodobnejšie, že osoba trpí poruchou nálady.

Čím sú príznaky bolestivejšie, tým je depresia závažnejšia. U pacientov trpiacich chronickou bolesťou sa pozoruje vyšší počet samovrážd.

Bolesť a depresia majú spoločnú neurologickú dráhu. Tie isté neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu, ovplyvňujú aj citlivosť na bolesť. Preto antidepresívna liečba zmierňuje aj fyzické príznaky.

Dôležité je tiež poznamenať, že okrem fyzických symptómov depresia zvyšuje aj riziko vzniku iných ochorení.

Depresia napríklad zvyšuje riziko kardiovaskulárnych porúch 1,5 až 2-násobne, mozgovej príhody 1,8-násobne, Alzheimerovej choroby 2,1-násobne, epilepsie 4 až 6-násobne, cukrovky 60 % a väčšiny závažných ochorení 1,3 až 1,8-násobne (28, 29).

Aké sú príznaky a prejavy depresie?

Príznaky a terapia depresie

Depresia sa u rôznych ľudí prejavuje rôznymi príznakmi (niektorí ľudia majú len málo týchto príznakov alebo nemajú žiadne), ale toto sú niektoré spoločné príznaky: (30, 31)

• Zlá nálada
• Nedostatok záujmu o činnosti
• Vyhýbanie sa sociálnym kontaktom
• Zvýšenie alebo zníženie chuti do jedla
• Nedostatok spánku alebo zvýšená ospalosť
• Nadmerný úbytok alebo nárast hmotnosti
• Únava
• Nepokoj
• Ťažkosti so sústredením
• Beznádej
• Nedostatok sebavedomia alebo sebadôvery
• Pocity viny
• myšlienky na samovraždu
• Depresia sa môže prejavovať aj somaticky alebo fyzicky ako:
• Chronická bolesť chrbta
• kŕče v žalúdku
• Nadmerné nadúvanie
• chronickou bolesťou kolien
• Migréna alebo opakujúce sa záchvaty bolesti hlavy
• Nechuť k jedlu alebo zvýšená chuť do jedla
• Zápcha
• Tráviace ťažkosti
• Gastroezofageálny reflux
• Oneskorený menštruačný cyklus so silným alebo slabým krvácaním
• Medzi menej známe príznaky depresie patria:
• Kognitívne poruchy, ako je plynulosť reči alebo rýchlosť spracovania informácií
• poruchy pamäti
• Sexuálna dysfunkcia
• Úzkostné a panické poruchy
• Fóbie
• Ťažkosť končatín
• Citlivosť na odmietnutie

V súčasnosti sa skúmajú a vyvíjajú viaceré stratégie liečby depresie. Stručne si preberieme najčastejšie cenzurované možnosti.

Antidepresíva alebo farmakoterapia

Ide o lieky, ktoré cielene menia koncentráciu neurotransmiterov v mozgu s cieľom zmierniť príznaky depresie. Zameriava sa najmä na zmenu hladiny serotonínu.

Existuje aj výskum novších liekov, ktoré sa zameriavajú na dopamín, glutamát, GABA, melatonín a hormón uvoľňujúci kortikotropín.

Medzi začatím užívania cenzúrovaných antidepresív a dosiahnutím odpovede je oneskorenie. Keďže za depresiu nie je zodpovedný ani jeden neurotransmiter a keďže ovplyvňuje aj iné systémy, je ťažké dosiahnuť remisiu aj samotnými antidepresívami (32).

Nefarmakologické možnosti

Ide o ďalšie cenzurované metódy, ktoré si nevyžadujú perorálnu liečbu.

• Psychoterapia: zvyčajne zahŕňa terapiu a iné psychologické techniky, ktoré pracujú s príčinnými faktormi, ako sú ťažké detstvo alebo iné stresujúce udalosti, a riešia ich.
• Elektrošoková/elektrokonvulzívna terapia: Ide o invazívny postup, pri ktorom sa mozog stimuluje elektrickým prúdom s cieľom odstrániť príznaky duševnej choroby. Keďže je veľmi invazívna a môže spôsobiť amnéziu, nepoužíva sa na liečbu depresie.
• Neurostimulačná terapia: Zahŕňa hlbokú stimuláciu mozgu, transkraniálnu magnetickú stimuláciu, stimuláciu blúdivého nervu, pri ktorej sa elektricky stimulujú špecifické časti mozgu. Táto terapia je však vyhradená len pre pacientov, ktorí nereagujú na bežnú liečbu.
  Doplnkové a alternatívne terapie
  Ide o oblasť, na ktorú sa aktívne zameriavajú pacienti a výskumníci v oblasti cenzurovanej depresie.

Fytochemikálie alebo zlúčeniny rastlinného pôvodu s jedinečnými antidepresívnymi účinkami sa neustále objavujú a sú predmetom výskumu účinnosti v reálnej terapii. (33)

Terapia pomocou prospešných rastlín

Bylinkárstvo, homeopatia, aromaterapia atď. sú len niektoré z cenzurovaných možností. K depresii prispievajú aj techniky mindfulness, mind-body a tradičné praktiky, ako sú joga, tai-či a akupunktúra. Pri depresii je veľmi užitočná kombinácia ašvagandy a fytomasy kurkumínu doplnená o prospešnú hubu Hericium.

Ashwaganda – vitania snodar je rastlina používaná pri liečbe depresie

Najdôležitejším aspektom depresie je jej heterogénny charakter; na rozdiel od iných porúch nemá len jednu formu a jej príznaky sa môžu prekrývať s inými poruchami.

Keďže niekedy nemá žiadne zjavné fyzické prejavy, môže zostať nepovšimnutá.

Ďalšou charakteristikou tohto stavu je, že depresia nie je vybraným správaním alebo vzorcom a že za ňu zodpovedá mnoho rôznych faktorov. V dôsledku toho nie je vždy účinná jedna konkrétna metóda cenzúry. Rozhodnutie podstúpiť terapiu (prirodzenú alebo konvenčnú) však môže pomôcť zvládnuť tento stav.

Zdroj 1) https://cs.wikipedia.org/wiki/Deprese2) Deprese v somatické medicíně, https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2001/11/14.pdf3) http://www.cspsychiatr.cz/dwnld/CSP_2008_6_279_280.pdf4) http://www.cspsychiatr.cz/dwnld/CSP_2009_5_196_201.pdf5) https://zdravi.euro.cz/clanek/postgradualni-medicina/depresivni-porucha-jeji-lecba-a-komorbidita-s-poruchami-osobnosti-4686086) Můžeme uzdravit depresi? https://www.lundbeck.com/upload/cz/files/pdf/Brozury/Muzeme_vylecit_depresi.pdf7) Kiecolt-Glaser JK, Gouin JP, Weng NP, Malarkey WB, Beversdorf DQ, Glaser R.. Childhood adversity heightens the impact of later-life caregiving stress on telomere length and inflammation. Psychosom Med. 2011 Jan;73(1):16-22. doi: 10.1097/PSY.0b013e31820573b6. Epub 2010 Dec 10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/211488048) Eugene S. Paykel, MD, FRCP, FRCPsych, FMedSci. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3181879/9) Brown GW, Harris TO, Hepworth C. Life events and endogenous depression. A puzzle reexamined. Arch Gen Psychiatry. 1994 Jul;51(7):525-34.https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8031225/10) Berrettini WH. Molecular linkage studies of bipolar disorder. Dialogues Clin Neurosci. 1999 Jun;1(1):12-21. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22033545/11) Sullivan PF, Neale MC, Kendler KS. Genetic epidemiology of major depression: review and meta-analysis. Am J Psychiatry. 2000 Oct;157(10):1552-62. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11007705/12) Miyoung Yang and Changjong Moon, D.V.M., M.S., Ph. D. Neurotoxicity of cancer chemotherapy. Neural Regen Res. 2013 Jun 15; 8(17): 1606–1614.doi: 10.3969/j.issn.1673-5374.2013.17.00913) Hsiao PJ, Hsieh PF, Chou EC, Lai HC, Peng CY, Su KP. Anti-Viral Therapy and Decreased Sexual Desire in Patients with Chronic Hepatitis C. PLoS One. 2016 Aug 9;11(8):e0160450. doi: 10.1371/journal.pone.0160450. eCollection 2016. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/2750529314) Stahl SM. Basic psychopharmacology of antidepressants, part 1: Antidepressants have seven distinct mechanisms of action. J Clin Psychiatry. 1998;59 Suppl 4:5-14.15) Nutt DJ. The role of dopamine and norepinephrine in depression and antidepressant treatment. J Clin Psychiatry. 2006;67 Suppl 6:3-8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16848670/16) Delgado PL. Depression: the case for a monoamine deficiency. J Clin Psychiatry. 2000;61 Suppl 6:7-11. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10775018/17) Hasler G, van der Veen JW, Tumonis T, Meyers N, Shen J, Drevets WC. Reduced prefrontal glutamate/glutamine and gamma-aminobutyric acid levels in major depression determined using proton magnetic resonance spectroscopy. Arch Gen Psychiatry. 2007 Feb;64(2):193-200.18) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8675972/19) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15757488/20) The predictive effect of episodes on the risk of recurrence in depressive and bipolar disorders – a life-long perspective. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15049770/21) New insights into BDNF function in depression and anxiety. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17726474/22) The corticosteroid receptor hypothesis of depression. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11027914/23) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2950973/24) Sex differences in stress responses: social rejection versus achievement stress. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12208639/25) Evidence for an immune response in major depression: a review and hypothesis. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/7708925/26) Increased serum IL-6 and IL-1 receptor antagonist concentrations in major depression and treatment resistant depression.27) Drevets WC. Functional neuroimaging studies of depression: the anatomy of melancholia. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/950926828) Madhukar H. Trivedi, M.D. The Link Between Depression and Physical Symptoms. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC486942/29) Molecular Mechanisms of Depression: Perspectives on New Treatment Strategies. https://www.karger.com/Article/FullText/35009430) Jonathan W Kanter, Andrew M Busch, Cristal E Weeks, and Sara J Landes. The Nature of Clinical Depression: Symptoms, Syndromes, and Behavior Analysis. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2395346/31) Core symptoms of major depressive disorder: relevance to diagnosis and treatment. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3181882/32) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18172433/33) https://www.salubrainous.com/what-is-depression/