Cukrovka a znečistenie ovzdušia Zatiaľ žiadne hodnotenia článku.

Súvislosť medzi znečistením ovzdušia a 3,2 miliónmi nových prípadov cukrovky za jeden rok. Podľa štúdie uverejnenej v časopise The Lancet Planetary Health spôsobuje znečistenie ovzdušia výrazne pod úrovňou, ktorú americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považujú za bezpečnú, zvýšené riziko vzniku cukrovky na celom svete.

V štúdii sa zistilo, že len v roku 2016 prispelo znečistenie ovzdušia k 3,2 miliónom nových prípadov cukrovky – 14 % všetkých nových prípadov – na celom svete. V Spojených štátoch bolo znečistenie ovzdušia spojené so 150 000 novými prípadmi cukrovky ročne.

Kontroverzné limity

“Existuje nepopierateľný vzťah medzi cukrovkou a znečistením ovzdušia prachovými časticami, ktoré sú výrazne pod súčasnými bezpečnostnými normami,” uviedol jeden z autorov štúdie, Dr. Ziyad Al-Aly, odborný asistent medicíny na Washingtonskej univerzite. “Mnohé priemyselné lobistické skupiny tvrdia, že súčasné limity sú príliš prísne a treba ich zmierniť. Výsledky však ukazujú, že súčasné limity stále nie sú dostatočne bezpečné a treba ich sprísniť.”

Znečistenie ovzdušia prachovými časticami tvoria mikroskopické častice prachu, špiny, dymu a sadzí zmiešané s kvapôčkami kvapaliny. Najjemnejšie častice, ktoré EPA reguluje, majú veľkosť 2,5 mikrometra; pre porovnanie, ľudský vlas má 70 mikrometrov, čiže je viac ako 30-krát väčší.

Nielenže sa všetko, čo je menšie ako 10 mikrometrov, dostane do pľúc, ale takéto častice prechádzajú do krvného obehu a dostávajú sa do orgánov, kde vyvolávajú zápalovú reakciu, o ktorej sa predpokladá, že vyvoláva ochorenia.

Ovplyvňuje celý organizmus

“Pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi sme si mysleli, že znečistenie ovzdušia spôsobuje zápal pľúc, astmu a bronchitídu a nič iné,” povedal Dr. Philip Landrigan, dekan pre globálne zdravie na Icahn School of Medicine at Mount Sinai v New Yorku, ktorý sa podieľal na štúdii. “Vieme, že znečistenie ovzdušia je veľmi významnou príčinou srdcových ochorení a mŕtvice a prispieva k chronickým pľúcnym ochoreniam, rakovine pľúc a chronickým ochoreniam obličiek.”

Viac ako 30 miliónov Američanov má cukrovku a celosvetové čísla sú ohromujúce: podľa WHO bolo do roku 2014 diagnostikovaných 422 miliónov dospelých, pričom v roku 1980 to bolo len 108 miliónov. Najväčší nárast zaznamenali krajiny s nízkymi a strednými príjmami, ktoré sú najmenej schopné zvládnuť toto ochorenie.

Znečistenie ovzdušia spôsobuje zápaly

Obezita, nedostatok pohybu a genetické predispozície sú hlavnými faktormi vzniku cukrovky, ale štúdie preukázali aj súvislosť medzi týmto ochorením a znečistením životného prostredia. Predpokladá sa, že znečistenie ovzdušia vyvoláva zápal a znižuje schopnosť pankreasu kontrolovať produkciu inzulínu.

V tejto štúdii výskumníci z Washington University School of Medicine v St. Louis zhromaždili údaje od 1,7 milióna amerických veteránov, ktorí nemali v minulosti cukrovku a ktorých výskumníci sledovali v priemere (medián) 8,5 roka. Po zahrnutí kontrolných údajov o všetkých medicínsky odhalených príčinách cukrovky a vytvorení série štatistických modelov porovnali mieru výskytu cukrovky u veteránov s úrovňou znečistenia EPA a NASA.

Z veteránov vystavených znečisteniu ovzdušia v rozmedzí 5 až 10 mikrogramov na meter kubický, čo je výrazne pod bezpečnou úrovňou 12 mikrogramov definovanou EPA, sa cukrovka vyvinula približne u 21 %. Vystavenie vyšším úrovniam, od 11,9 do 13,6 mikrogramov, malo za následok vyššie riziko: cukrovka sa vyvinula približne u 24 %. Vedci zdôrazňujú, že hoci sa 3 % zdajú byť nepatrné, predstavujú 5 000 až 6 000 nových prípadov cukrovky na 100 000 ľudí ročne.

Tieto údaje spolu s údajmi získanými z tisícov štúdií na celom svete boli použité na vytvorenie modelu, ktorý vyhodnotil riziko vzniku cukrovky pri rôznych úrovniach znečistenia. Tieto údaje boli nakoniec skombinované s údajmi zo štúdie Global Burden of Disease (Globálne bremeno chorôb), ktorá odhaduje počet prípadov cukrovky ročne a počet rokov zdravého života stratených v dôsledku znečistenia, aby sa vytvoril odhad globálneho rizika.

Chudobnejšie krajiny sú viac postihnuté

Chudobnejšie krajiny s menšími zdrojmi na vytvorenie a udržiavanie stratégií čistoty ovzdušia, ako napríklad India, Afganistan, Papua-Nová Guinea a Guyana, čelili vyššiemu riziku cukrovky súvisiacej so znečistením. Bohatšie krajiny ako Francúzsko, Fínsko a Island čelili nízkemu riziku. USA čelili strednému riziku.

“Je to dobre spracovaná správa, veľmi hodnoverná správa, ktorá zodpovedá tomu, čo vieme o vplyve znečistenia ovzdušia na množstvo chronických ochorení,” povedal Landrigan. “Myslím si, že môžeme priamo spojiť uvoľnenie noriem na kontrolu znečistenia ovzdušia s nárastom počtu ochorení a úmrtí.” Landrigan je členom komisie The Lancet pre znečistenie a zdravie, ktorá minulý rok vydala správu, v ktorej sa odhaduje, že znečistenie bolo v roku 2015 zodpovedné za 9 miliónov predčasných úmrtí na celom svete. To je 15-krát viac úmrtí ako vojna a násilie spolu a trikrát viac ako malária, tuberkulóza a cenzúra spolu.

Komisia uvádza, že 92 % úmrtí súvisiacich so znečistením sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami medzi menšinami a chudobnými. Podľa nej sú obzvlášť zraniteľné deti, aj keď sú vystavené len malým dávkam.