Články
Fakty o reishi, mykológia, história, pestovanie, účinné látky
aug
Reishi (lesklokôrovka lesklá) je nepochybne najslávnejšia zo všetkých liečivých húb a jednou z mála, ktorej užívanie má tak dlhú históriu. Podľa niektorých prameňov (ktoré však nie je možné overiť) sa pravdepodobne užívala už pred 5 000 rokmi. Názov „reishi“, ktorý pozná väčšina ľudí, je vlastne pojaponštená podoba najstaršieho čínskeho názvu žuej č’ (čo znamená „huba priaznivého osudu“). Najbežnejším názvom, ktorý sa používa v Číne, je „ling č’“. Ďalšie japonské názvy sú „mannentake“ (huba 10 000 rokov), „saiwaitake“ (huba šťastného osudu) a „sarunouchitake“ (opičie sedadielko). Ako sme už ale uviedli, najdlhšiu históriu užívania má táto huba v Číne. Prvýkrát bola popísaná pred približne 2 200 rokmi v najstaršej knihe na svete o bylinách a súvisiacich lekárskych témach, „Šen-nung pen-cchao ťing“, kde bola zaradená do kategórie najvyšších bylín. Ling č’ považovali za najdôležitejšiu hubu dávni taoisti, ktorí založili tradičnú čínsku medicínu. Čínske slovo „ling“ je zložené zo znakov s významom „dážď“, „šaman“ a „modliť sa za niečo“, ich kombinácia môže znamenať „duchovná sila“ alebo „povznesenie duše“. „Č’“ (v rôznych prepisoch tiež „zhi“ alebo „chih“) znamená „huba rastúca na strome“ a „látky pre prípravu elixírov nesmrteľnosti“. Všetko dohromady sa dá poeticky preložiť ako „bylina duchovnej sily“.
Mykológia reishi
Oficiálny latinský názov je Ganoderma lucidum (od roku 1881). Toto označenie však v skutočnosti zahŕňa niekoľko typov a rozdiely medzi nimi mykológovia stále skúmajú. Zrejme najnápadnejšie sú rozdiely v zafarbení. V prírode sa vyskytuje celkom šesť farebných variant (červená, fialová, čierna, biela, zelená a žltá). Červená reishi je z týchto šiestich najčastejším predmetom výskumu, ktorý ukazuje, že je tiež najúčinnejšia z terapeutického hľadiska. Existuje aj niekoľko ďalších druhov rodu Ganoderma, ktoré majú blahodárné vlastnosti, napríklad Ganoderma applanatum (lesklokôrovka plochá), Ganoderma annulare, Ganoderma tsugae, Ganoderma resinaceum (lesklokôrovka živicová) a Ganoderma oregonense. Reishi je huba chorošovitého typu a to znamená, že nemá lupene, ale malé rúrky (podobné pórom), z ktorých sa uvoľňujú výtrusy. Vyrastá každoročne na spodnej časti kmeňov alebo na pňoch určitých listnatých stromov, hlavne javorov a dubov. Na rozdiel od huby čaga (rezavec šikmý), iného blahodárného „choroša“, ktorý rastie len na živých stromoch, nájdeme reishi ako na živých, tak aj na mŕtvych stromoch. Vďaka tomu je jej pestovanie omnoho jednoduchšie (viď nižšie). Reishi so svojimi typickými plodnicami sa vyskytuje iba na dvoch alebo troch z 10 000 stromov v danej oblasti.
V Severnej Amerike nemá divoká reishi bežne žiadny hlúbik alebo len veľmi malý, zatiaľ čo v Ázii má spravidla dlhý, pomerne úzky hlúbik. Vývoj zrelej plodnice z výtrusu trvá jeden rok. V dôsledku drsného prostredia, nestability červenej divoko rastúcej reishi a jej zraniteľnosti voči znečisteniu, chorobám a napadnutiu hmyzom, dosiahne vo voľnej prírode plnej zrelosti len obmedzený počet vysoko kvalitných exemplárov. Jednou z foriem, ktoré sú v prírode najvzácnejšie, je „reishi v tvare parožia“. Dnes vieme, že tento tvar je spôsobený vysokým obsahom CO2 v prostredí. Reishi v tvare parožia je preto možné ľahko umelo vypestovať.
História reishi
V Číne sa reishi používala ako najdôležitejšia súčasť terapie fu-čeng. To je forma tradičnej čínskej bylinnej medicíny, ktorá doslova znamená „obnoviť normálnosť a rovnováhu tela“. Je možné ju prirovnať k súčasnej západnej „imunoterapii“. Terapia fu-čeng nelieči špecificky určitú infekciu alebo chorobu, ale pomáha obnoviť obranyschopnosť a vrodenú silu tela, aby sa dokázalo účinnejšie vyrovnať so všetkými prejavmi choroby. V konečnom dôsledku by sa telo malo vyliečiť samo. Podobne ako väčšina liečivých húb je reishi skutočný adaptogén, a preto sa pre terapiu fu-čeng dokonale hodí. Donedávna mohli z blahodárného potenciálu tejto huby ťažiť iba bohatí a privilegovaní príslušníci ázijskej spoločnosti, pretože ako sme už uviedli, kvalitná reishi z voľnej prírody je dosť vzácna a pretože reishi pre svoj úspešný vývoj potrebuje veľmi špecifické prostredie. V 20. storočí však boli vyvinuté účinné pestovateľské metódy, a táto huba je tak teraz dostupná pre každého. Ročná produkcia samotnej Číny činila v roku 2000 približne 13 000 ton, avšak o tri roky neskôr to bolo už 49 000 ton. A od tej doby sa pestovanie exponenciálne rozširuje. Približne pred 30 rokmi boli produkty z reishi vo forme doplnkov stravy uvedené na západný trh. Reishi je uvedená v publikácii American Herbal Pharmacopoeia and Therapeutic Compendium (Americký bylinný látkaopis a terapeutické kompendium).
Metódy pestovania reishi
Mnoho ľudí, najmä v Ázii, sa domnieva, že keď je divoko rastúca reishi vzácna a veľmi drahá, musí mať z terapeutického hľadiska vyššiu kvalitu ako pestovaná verzia. Zamieňať cenu a hodnotu je častá chyba. V skutočnosti je to ale práve naopak. Divoko rastúca reishi ľahko podlieha poškodeniu a kontaminácii pôsobením hmyzu, plesní a znečisteného životného prostredia. Celkový obsah biologicky aktívnych látok je tak veľmi nestály, takže kvalita nie je spoľahlivo zaručená. Huba zriedkakedy dosiahne plnej zrelosti v dokonalom stave. Na druhú stranu pestovaná reishi zvyčajne pochádza z odrôd vybraných pre vysokú terapeutickú účinnosť. Pestovanie pritom môže prebiehať za dobre kontrolovaných podmienok. Výsledkom je homogénnejší a spoľahlivejší produkt. Prvé zaznamenané pokusy pestovania reishi sa uskutočnili v roku 1937, ale hromadná produkcia je možná až od roku 1971, kedy Japonci vyvinuli pestovateľskú metódu využívajúcu nádoby s pilinami. Od tej doby sa metódy pestovania ďalej rozvinuli.
Pestovanie na polenách
Jedná sa o najúčinnejšiu metódu, ktorej výsledkom je červená reishi vynikajúcej kvality s vysokým a rovnomerným obsahom žiaducich bioaktívnych zložiek. Spôsob pestovania zaručuje maximálnu mieru kontroly nad možným znečistením. Táto metóda je nákladná, pretože potrebuje drevo konkrétnych druhov, ktoré je nutné nechať vyschnúť a ďalej pripraviť. Používané polená sa označujú ako „duanwood“, čo znamená „pôvodné drevo“, teda rovnaké drevo, na ktorom reishi rastie v prírode. Po naočkovaní podhubím reishi sa polená zahrabú do zeme bohatej na živiny. Zber úrody plodníc je možný až za dosť dlhú dobu (10–12 mesiacov), počas ktorej je potrebné rastúce huby každodenne ošetrovať. Veľmi dôležité je udržovať správnu vlhkosť a teplotu. V spojení s výberom vysoko kvalitných odrôd huby sa jedná o najlepšiu možnosť, ako vypestovať terapeuticky účinnú reishi.
Piliny / drevná štiepka vo vreciach
Huby sa pestujú vo vreciach alebo fľašiach naplnených drevnou štiepkou a pilinami. Je to oveľa lacnejšie ako použitie polien, ale výsledné plodnice reishi sú menšie a bolo zistené, že majú menší obsah bioaktívnych látok aj v prípade, že sa zvolia vysoko kvalitné odrody.
Pestovanie reishi vo vreciach alebo fľašiach je oveľa lacnejšie ako použitie polien, ale výsledné plodnice reishi sú menšie a bolo zistené, že majú menší obsah bioaktívnych látok aj v prípade, že sa zvolí vysoko kvalitné odrody.
Pestovanie v bioreaktore s použitím kvapalného substrátu
Podhubie reishi sa pestuje v kvapalnom substráte v nádržiach (metóda je známa tiež ako „pestovanie v hlbokých vrstvách“). Hľadaniu optimálnych kombinácií odrôd a substrátov bolo venované veľa výskumnej práce. Jedná sa totiž o zďaleka najlacnejšiu metódu – hlavne preto, že spravidla nezávisí na vývoji plodníc, ktorý je časovo veľmi náročný. Pestovanie v bioreaktore je možné stopercentne kontrolovať. Výsledné produkty však zatiaľ nedosahujú rovnakej kvality ako u metódy využívajúcej pilín a ani zďaleka sa neblíži kvalite reishi pestovanej na polenách. Keď podhubie prechádza do fázy tvorby plodníc, obsah terapeuticky zaujímavých zložiek sa zvyšuje. Pri pestovaní v bioreaktore však táto fáza z časových dôvodov nikdy nenastáva, pretože čím viac času je potrebné, tým je konečný produkt drahší. Hlavným dôvodom, prečo producenti volia bioreaktor, je rýchlosť, a teda nízke náklady tejto metódy. S nízkou kvalitou reishi, ktorá týmto spôsobom vzniká, sa vopred počíta a zvyčajne sa maskuje pomocou chytrých a klamlivých marketingových trikov.
Všeobecným ukazovateľom kvality je od dávnych dôb horkosť prípravku: čím väčšia je horkosť, tým vyššia je kvalita. Horká chuť je spôsobená prítomnosťou konkrétnych triterpénov. Podhubie reishi nie je vôbec horké. Obsahuje menej bioaktívnych látok ako plodnica – hlavne podiel triterpénov je nižší a úplne chýbajú nukleosidy (viď nižšie). Vznik týchto látok výrazne závisí na postupoch, ktoré sa pri pestovaní v bioreaktore použijú. Triterpény sú sekundárne metabolity, teda zložky, ktoré (na rozdiel od primárnych metabolitov) nie sú nevyhnutné pre rast huby a vznikajú iba preto, aby parazitickej hube pomohli prežiť v drsnom prostredí a preniknúť do hostiteľa. V sterilných laboratórnych nádržiach sa tieto sekundárne metabolity dobre nevyvinú, ak ich vznik nie je vyvolaný umelo. Otázka, ako toho najlepšie dosiahnuť, je pritom stále predmetom výskumu.
Bioaktívne látky v reishi
Z výskumov vyplýva, že biologicky aktívne zložky reishi sú mimoriadne terapeuticky účinné, ak pôsobia spoločne. Ide o takzvaný synergický efekt. Celospektrálny prípravok bude obsahovať všetky bioaktívne látky. Aby však bolo možné využiť ich blahodárného potenciálu, mal by mať tento produkt formu extraktu. Väčšina bioaktívnych látok je uložená v nestráviteľných chitínových bunkových stenách huby, teda na rozdiel od väčšiny bylín nie v samotných bunkách. Extrakcia má zásadný význam. Bez nej totiž nie je možné narušiť bunkové steny a oslobodiť bioaktívne látky z ich „chitínového väzenia“. V prípade tinktúr z reishi sa – nesprávne – používa prístup, ktorý dobre funguje u bylín: čerstvé byliny sa vložia do alkoholu alebo vody a celulóza (stavebný materiál bunkových stien rastlín) sa pomerne rýchlo rozloží. Bioaktívne látky obsiahnuté v bunkových stenách (a v samotných bunkách) sa tak stanú biologicky dostupnými. Chitín sa však v alkohole ani vo vode tak ľahko nerozkladá.
Hlavné bioaktívne zložky reishi a ich predpokladané terapeutické účinky.
Polysacharidy
Rovnako ako prakticky u všetkých liečivých húb sú hlavnými bioaktívnymi zložkami reishi vovode rozpustné (1>3)(1>6) beta-D-glukány, ktoré sú súčasťou polysacharidovej frakcie. (Všetky betaglukány sú polysacharidy, ale nie všetky polysacharidy sú betaglukány!) Výskum ukazuje, že tieto glukány pôsobia predovšetkým na imunitný systém, ktorý uvádzajú do rovnováhy. Horúcovodné extrakty obsahujú biologicky dostupné polysacharidy. V závislosti na kvalite suroviny a metóde extrakcie je možné dosiahnuť až 50% podiel polysacharidov. Okrem už uvedených boli izolované tiež polysacharidy viazané na proteíny a peptidy (proteoglykány, peptidoglykány, glykopeptidy atď.). Tieto konkrétne bioaktívne látky sa nachádzajú iba v prípravku z reishi vyrobenej dvojitou extrakciou. Za zmienku stojí zistenie, že reishi obsahuje viac bioaktívnych polysacharidov nerozpustných vo vode ako polysacharidov, ktoré sú vo vode rozpustné. To znovu dokazuje význam dvojitej extrakcie – jedine spojenie etanolovej a horúcovodnej extrakcie (v rámci niekoľkofázového procesu) môže zaručiť prítomnosť všetkých bioaktívnych látok – rozpustných aj nerozpustných. Proticensored a imunomodulačné účinky betaglukánov aj viazaných polysacharidov sú predmetom vedeckého výskumu už od roku 1957.
Triterpény
Od ostatných húb sa reishi odlišuje obrovskou rozmanitosťou triterpénov, ktoré jej požičiavajú charakteristickú intenzívnu horkú chuť (ktorá sa považuje za ukazovateľ kvality). Zatiaľ bolo v tejto hube zistených viac ako 150 triterpénov. Celá jedna skupina – skupina kyselín ganoderových – sa nachádza iba v reishi a ďalších druhoch rodu Ganoderma (lesklokôrovka). Tie všetky majú terapeutickú účinnosť. Má sa za to, že najmä týmto triterpénom možno pripočítať hypolipidemické a antioxidačné účinky, ktoré sú synergicky zosilňované pôsobením polysacharidových frakcií. Triterpény sa vďaka svojmu pôsobeniu proti rastúcim nádorom – in vivo a in vitro – považujú taktiež za potenciálne protirakovinové látky: na rozdiel od betaglukánov, ktoré aktivujú imunitný systém, pôsobia cytotoxicky priamo na censored bunky.
Okrem toho triterpény obsiahnuté v reishi inhibujú HIV-1 proteázu a HIV-2 proteázu. Zistené boli tiež ich hepatoprotektívne účinky (in vivo a in vitro). Triterpény sa nachádzajú iba v prípravkoch z reishi vyrobených dvojitou extrakciou, pretože sú všetky mastné a nerozpustné vo vode. Keďže je výťažok triterpénov z reishi veľmi nízky, sú doplnky stravy s vysokým percentom čistých triterpénov mimoriadne drahé. Percentuálny podiel môže dosahovať až 25 %(s výnimkou prípravkov z výtrusov). Pre výrobcov potravinových doplnkov je zásadné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi vysokými podielmi triterpénov a polysacharidov na jednej strane a biologickou dostupnosťou na strane druhej.
Nukleosidy, minerály a stopové prvky
rovnako ako huba Cordyceps sinensis (húsenica čínska) obsahuje aj reishi bioaktívne nukleosidy, ako sú adenozín, uridín a guanozín, ktoré ovplyvňujú napríklad zrážanlivosť krvi a zlepšujú schopnosť červených krviniek absorbovať kyslík. Nukleosidy sa nachádzajú najmä v časti plodnice okolo výtrusorodých rúrok (tkanivo hymenoforu). Mnoho producentov reishi uvádza v rámci marketingu „veľké“ množstvo napr. adenozínu vo svojich produktoch. Náš výskum ale ukázal len 0,08 mg/kg (čiže 0,000008 %), čo je len stopové množstvo, omnoho nižšie ako obsah adenozínu v hube Cordyceps sinensis. Podhubie podľa všetkého neobsahuje žiadne merateľné množstvo nukleosidov. Reishi je tiež bohatá na minerály a stopové prvky – obsah minerálnych látok dosahuje približne 10 %. Hlavnými zložkami sú draslík, vápnik a horčík. Niektoré pramene zdôrazňujú, že reishi obsahuje organické germánium. Germánium síce nie je esenciálny prvok, ale pri podávaní v nízkych dávkach sú mu pripisované imunopotenciačné, censored, antioxidačné a antimutagénne účinky. Neexistujú však žiadne pádne dôkazy, ktoré by tento prvok spájali s akýmikoľvek špecifickými zdravotnými prínosmi huby reishi. Zastúpený je len v stopovom množstve.
Biologická dostupnosť
Je dôležité uvedomiť si, že väčšina spomenutých bioaktívnych látok má terapeutický účinok, iba ak sú obsiahnuté v prípravku z reishi vyrobenom správnou extrakciou.
Táto najzásadnejšia vec sa označuje ako „biologická dostupnosť“ (udáva, či môžeme prípravok skutočne vstrebať, a mať z neho teda terapeutický úžitok). „Správnou extrakciou“ sa rozumie dvojstupňový proces extrakcie za použitia etanolu, horúcej vody a alkoholového zrážania. Za účelom zvýšenia výťažku a vytvorenia celospektrálneho prípravku s vysokou čistotou a vysokým podielom bioaktívnych látok je nutné použiť postupy extrakcie, ktoré sú pracovne náročné (a teda nákladné). U väčšiny prípravkov z reishi, ktoré sú dostať na trhu, sa buď vôbec nejedná o extrakty, alebo boli vyrobené len základnou horúcovodnou extrakciou. To sa dá ľahko poznať, ak viete, čo hľadať: etiketa s údajmi o doplnku stravy buď neobsahuje žiadne informácie o bioaktívnych látkach (žiadne percentá polysacharidov a pod.), alebo je na nej uvedené napríklad len „extrakt 10:1“ – čo ako ukazovateľ kvality nemá význam. „Extrakt“ je v tomto prípade spravidla chybný termín. Presnejšie by bolo hovoriť o „koncentráte“, pretože pomer najčastejšie udáva len zníženie hmotnosti alebo objemu. Tieto údaje o pomeroch nemôžu byť nezávisle overené a nehovoria nič o obsahu bioaktívnych látok. Tradične sa sušené plodnice reishi rezali na dlhé úzke plátky, z ktorých sa potom varil čaj.
Túto tradičnú metódu podrobila testu Hongkonská rada spotrebiteľov(Choice Magazine č. 286, 15. augusta 2000). Domáci čaj z reishi bol v rámci testu porovnávaný s profesionálne pripraveným extraktom. Tým vykonávajúci štúdiu varil 15 gramov plátkov červenej reishi v 300 ml vody (približne jedna miska) po dobu jednej hodiny. Laboratórny rozbor následne ukázal, že sa do vody vylúhovalo asi 0,076 gramu (cca 0,5 %) polysacharidov. Štúdia teda dospela k záveru, že táto metóda, keď spotrebiteľ reishi varí, je nielen prácna, ale tiež omnoho drahšia a evidentne menej účinná ako užívanie hotových priemyselne vyrobených prípravkov z reishi. Jeden z dôvodov nízkeho podielu polysacharidov v čaji je nasledujúci: polysacharidy sú dlhé reťazce molekúl, ktoré sa rozpadnú, a teda stratia biologickú aktivitu, ak sú dlhodobo vystavené vysokým teplotám. Výskum ukázal, že ak varenie usušenej huby prebieha pod tlakom, k tomuto rozpadu nedochádza a dosiahne sa omnoho väčšieho výťažku bioaktívnych polysacharidov. Horúcovodná extrakcia za nízkeho tlaku (napríklad príprava hubového čaju) je neefektívna.