Príbeh pani Jarmily

Volám sa Jarmila, a mám 63 rokov, som rozvedená, mám dve dospelé dcéry a päť vnúčat. Som na dôchodku a začiatkom roku 2015 som si našla brigádu, upratovanie. Všimla som si, že som výrazne schudla, považovala som to za dôsledok zvýšeného pohybu. Na konci júla 2015 som ale skončila v nemocnici po niekoľkých dňoch neustávajúcich […]

PHARMACOPEA CZ s.r.o.

Príbeh pani Jarmily Zatiaľ žiadne hodnotenia článku.

Volám sa Jarmila, a mám 63 rokov, som rozvedená, mám dve dospelé dcéry a päť vnúčat. Som na dôchodku a začiatkom roku 2015 som si našla brigádu, upratovanie. Všimla som si, že som výrazne schudla, považovala som to za dôsledok zvýšeného pohybu. Na konci júla 2015 som ale skončila v nemocnici po niekoľkých dňoch neustávajúcich nevoľností, kŕčov, hnačky a zvracania. Ultrazvuk a CT vyšetrenie odhalilo črevnú nepriechodnosť a pri akútnej operácii brucha bola zistená aj jej príčina, rakovina.

Takáto správa každého zaskočí, ale nepoddala som sa tomu a vnútorne sa rozhodla, že sa uzdravím. Žiadne slzy, nárek ani ľutovanie.

V nemocnici som strávila 6 týždňov. Myslím si, že sa lekári nejakú dobu nemohli dohodnúť, či má vôbec zmysel pokúšať sa o nejaký chirurgický zákrok. A to úplne najdôležitejšie bolo, že sa k nemu nakoniec odhodlali, aj keď ho považovali za paliatívny. Po rekonvalescencii som teda postúpila druhú operáciu, kde bolo z mojich útrob odstránené maximum postihnutého tkaniva. Histológia ukázala, že bujnenie začalo na vajcovodoch a vaječníkoch, rozšírilo sa na hrubé črevo a tukové tkanivo brucha, zasiahlo aj vonkajšiu stenu žalúdku a pobrušnice. Po ďalšej rekonvalescencii som bola prevedená do ambulantnej starostlivosti na oddelení klinickej onkológie. Až tam, v septembri 2015, som sa dozvedela, že sa jednalo o IV., teda terminálne štádium.

Bola som zoznámená s prognózou – s tým, že je moja choroba nevyliečiteľná a cieľom liečby bude len predĺženie a skvalitnenie zbytku života. To som si ale nepripúšťala, bola som stále pevne rozhodnutá sa úplne uzdraviť.

Počas ambulantnej starostlivosti som rovnako ako predtým v nemocnici akceptovala celú ponúkanú konvenčnú liečbu. Od konca septembra 2015 do marca 2016 som absolvovala 8 cyklov chemoterapie (paklitaxel + CBDCA), bezpočet kontrolných odberov, injekcií na podporu tvorby bielych krviniek a ďalších kontrolných vyšetrení. Po 2. cykle mi bolo zle, od 3. som teda užívala liek Emend, vďaka ktorému som terapiu znášala dobre, cítila som sa byť relatívne zdravá a pri sile.

Celú tú dobu som sa ale snažila podporiť liečbu aj alternatívnymi spôsobmi. Moja teta sa z rakoviny s takmer beznádejnou prognózou uzdravila už pred 25 rokmi, len s pomocou prísnej zeleninovej diéty, a stále je živá, zdravá a veľmi vitálna (teraz má 83 rokov). Mala som v pláne nasadiť túto diétu hneď, ako naberie stratenú hmotnosť a silu. Ale moji blízki ma začali podporovať v podpornej alternatívnej liečbe hneď, ako sa o mojej diagnóze dozvedeli, dostala som hodne rád, byliniek a elixírov (Alveo, rakytník, goji,…). Mladšia dcéra sa pustila do pátrania na internete a našla stránky alternativnicesta.cz, obsiahly a vierohodný zdroj racionálne podložených informácií o rakovine a konvenčných aj nekonvenčných možnostiach jej liečby. Rovno mi objednala kvalitné prírodné preparáty (reishi extrakt, extrakt zo zeleného čaju, kurkumín s piperinom, graviolu) a šnekový (závitovkový) odšťavovač.

Prakticky hneď po prepustení z nemocnice som začala užívať tieto doplnky a denne odšťavovala čerstvú šťavu z červenej repy, mrkvy a jabĺk. Bola som zahrnutá informáciami a knihami, a hlavne podporou a starostlivosťou svojej rodiny a priateľov. Dostala som niekoľko debničiek jabĺk a z ekofarmy som si objednala zásoby mrkvy a repy na celú zimu. Postupne som tiež pristúpila na zmenu stravovacích návykov – znížila podiel potravín živočíšneho pôvodu a zvýšila podiel zeleniny, strukovín a celozrnných obilnín, eliminovala cukor, bielu múku atď. Ďalej som sa snažila čo najčastejšie užívať ľanový olej s jogurtom či acidofilným mliekom (podľa J. Budwigovej).

Vo februári 2016 som zahájila bylinnú očistnú kúru podľa Pavla Šímy a v marci tetinu osemtýždňovú diétu. V tom čase som s veľkou nádejou očakávala prvé kontrolné CT vyšetrenie, a keď bolo negatívne, poslal ma onkológ na podrobnejšie CT/PET do Olomouca. To prebehlo v polovici apríla tiež s negatívnym výsledkom. Zatiaľ posledné CT/PET som absolvovala v októbri  2016, stále bez známok choroby.

Stal sa zázrak alebo sa jednoducho len ukázalo, že aj „nevyliečiteľnú“ chorobu je možné vyliečiť? Isteže je to možné, len sa nevzdať a bojovať na viacerých frontoch zároveň. Je škoda, že toľko ľudí liečbu odmietne ako márnu alebo sa spoľahnú len na tú jednu – konvenčnú. Bohužiaľ vždy asi budú prípady, keď sa nepodarí nájsť tie najvhodnejšie cesty k uzdraveniu, ale je škoda vzdávať to bez boja alebo – a to je možno ešte horšie – kvôli nedostatku informácií. Prajem všetkým, ktorí sa s touto chorobou stretnú, aby verili, že im budú stačiť sily k boji s chorobou, aby mali nádej na uzdravenie, a aby milovali svoje telo a dušu také, aké sú. Ja som vďačná všetkým lekárom a sestrám, ktorí ma za päť minút dvanásť vrátili do života a dali mi šancu sa liečiť, a svojej rodine a priateľom, ktorí pri mne stáli, podporovali ma a modlili sa. Teraz už je na mne, aby som si navrátené zdravie udržala.

Text bol spracovaný a prvý krát publikovaný pánom Patrikom Schoupalom na jeho projekte alternativnicesta.cz. Za možnosť ho zverejniť aj tu, pánovi Schoupalovi ďakujeme.

Prosím, ohodnoťte článok

Redakce webu Superionherbs.cz: zobrazit autory.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *