Posilňovanie imunity verzus posilňovanie inteligencie imunitných buniek
Imunita je niečo, čo sa s vekom oslabuje, a je výrazne ovplyvnená patogénnou traumou, životným štýlom, výživou a genetickou výbavou zdedenou po rodičoch. Mnoho z nás trpí chronickými problémami, ktoré majú korene v minulosti, bez toho, že by sme si toho boli vedomí. A aj keď existujú naozaj úžasné blahodárné rastliny, ktoré dokážu posilňovať imunitu ako je cibuľa, cesnak alebo echinacea, tak tieto rastliny pôsobia ako prírodné antibiotiká a stimulujú imunitný systém. Ale ak sú užívané vo veľkom množstve alebo príliš často, tak to nevyhnutne vedie k prestimulovaniu a autoimunitnej reakcii. Organizmus začne útočiť na vlastné bunky organizmu, čo vedie k censoredu tkaniva.
Z vyššie spomenutých dôvodov je dobré pre posilnenie imunitného systému hľadať rastliny, ktoré pôsobia na imunitu nie antibiotickým mechanizmom ale prostredníctvom
zlepšenia bunkovej komunikácie na úrovni dendritických buniek a makrofágov. To zvýši schopnosť rozpoznávania a ničenie patogénov. Nemôže tak dôjsť k prestimulovaniu imunitného systému, tieto rastliny urobia existujúce imunitné bunky inteligentnejšími a šikovnejšími. Niečo ako keby prešli nejakým kurzom pre špeciálne bojové jednotky. Schopnosti týchto buniek sú zásadné pri zásahoch proti útočníkom z radu patogénov, vakcín a dokonca proti zmutovaným bunkám. (1-5)
Duanwood Reishi – mechanizmus pôsobenia na imunitu
V tomto článku opíšem niekoľko mechanizmov, ktorými Duanwood Reishi pôsobí na imunitný systém.
Duanwood Reishi má mnoho ďalších prospešných účinkov, ale tým sa budem venovať až v ďalších článkoch. Je potvrdené, že polysacharidy v Reishi spúšťajú a podporujú rast kostnej drene, čo je miesto, kde sa imunitné bunky vytvárajú a obnovujú. Napríklad behom zimných mesiacov, keď je znížená produkcia vitamínu D3 a fyzická aktivita je prirodzene znížená, znižuje sa aj hustota kostí a s oslabením kostí sa znižuje i produkcia buniek v kostnej dreni. To vysvetľuje vyššiu chorobnosť v zimných mesiacoch. (6, 13)
Podľa mnohých klinických výskumov skúmajúcich poškodenie kostnej drene pri chemoterapii,
Duanwood Reishi dokázala zvýšiť tvorbu ako červených tak aj bielych krviniek, posilniť imunitu a podľa štatistík aj predĺžiť dobu života chorých ľudí. (6)
Jedným z takých príkladov je
zdokumentovaný prípad 47 ročného muža, ktorý podstúpil operáciu žalúdka po potvrdenej diagnóze difúzneho veľkobunkového B-Lymfómu (typ veľmi agresívneho censoredu). Po operácii prebehla štandardná kontrola vyoperovanej časti žalúdka a neboli nájdené žiadne censored bunky. V mieste pôvodného censoredu bola vrstva aktivovaných T lymfocytov, čo sú bunky, ktoré ak sú aktivované, dokážu zničiť censored bunky. Keď sa pacienta pýtali na to, čo užíval pri terapii, tak tvrdil, že ihneď po prvom oznámení jeho diagnózy, užíval
po dobu 5 dní veľmi vysoké dávky Reishi. (12)
Ale Duanwood Reishi nezvyšuje len počet T lymfocytov. Ona dokáže tiež zlepšovať inteligenciu – schopnosť vykonávať svoju prácu u všetkých typov imunitných buniek. Napríklad u NK buniek (NK natural killers – angl. natural killer cells, prirodzení zabíjači). Tie predstavujú tretiu hlavnú subpopuláciu lymfocytov, 5–20 % lymfocytov. Ďalej u buniek, ktoré vytvárajú protilátky a u T buniek, ktoré sú zodpovedné za rýchlu odozvu pri objavení nových alebo „v pamäti uložených“ antigénov. ( 3, 7, 8)
A Duanwood Reishi dokonca
dokáže navrátiť k normálu prestimulovaný imunitný systém, ktorý už je v stave akútnej autoimunitnej reakcie keď atakuje sám seba. Príklady tohto stavu sú poruchy ako astma a revmatoidná artritída. Dve vysiľujúce autoimunitné ochorenia, u ktorých je klinicky potvrdené výrazné zlepšenie po suplementácii Reishi. (9-11)
Mechanizmy vysvetlené vyššie sú len malým zlomkom mystických blahodárných vlastností Duanwood Red Reishi. Veľmi silné vedecké dáta (viď odkazy pod článkom) potvrdzujúce účinnosť
Reishi na imunitný systém. Ukazujú, že to je možno
najinteligentnejšia rastlina na imunitu na svete. Prajem vám silu a dlhý život plný zdravia a múdrosti.
Odkazy na zdroje:
- http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12095706