Detoxikácia mozgu – glymfatický systém 4.89/5 (9)

Čo je glymfatický systém?

Mozog nie je tvorený kompaktnou hmotou nervového tkaniva. Medzi bunkami sa nachádzajú mikroskopické priestory, do ktorých preniká mozgomiešny mok z veľkých dutín označovaných ako mozgové komory. Spletité riečisko mikroskopických škuliniek v mozgovom tkanive označujú vedci ako glymfatický systém (nejedná sa o pravý lymfatický systém, systém štrbín je ovládaný gliovými bunkami, a je teda označovaný ako glymfatický). Mozog sa vďaka nemu podobá hube, ktorá do seba nasáva mozgomiešny mok. Na prázdne priestory glymfatického systému pripadá približne jedna pätina z celkového objemu mozgu. Termín „glymfatický systém“ označuje procesy, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní jedovatých látok z mozgu. Keď si ľahnete spať, systém sa aktivuje, aby toxíny odstránil a obnovil v mozgu metabolickú homeostázu. Ako náhle zaspíte, je to, ako keby sa dal do práce maličký „domovník“, upratujúci všetok bordel, ktorý sa nazhromaždil behom dennej činnosti. Mozog po celý deň produkuje odpadné látky a glymfatický systém tieto látky rozkladá a recykluje. Problém je, že nedostatok spánku spôsobuje zlyhávanie tohto systému. To potom vedie k hromadeniu odpadných látok v mozgu. Ich akumulácia je pritom spojovaná s konkrétnymi zdravotnými problémami, ako je Alzheimerova choroba a ďalšie kognitívne poruchy súvisiace s vekom. Počas spánku vyvíja mozog celý rad činností. Spánok nám umožňuje vytvárať a upevňovať pamäťové záznamy a bolo tiež zistené, že pomáha organizovať spojenie medzi neurónmi. Spánok má teda priamy vplyv na neuróny v mozgu a pri jeho nedostatku sa začne stav týchto neurónov zhoršovať. Bolo zistené, že u ľudí, ktorí majú problémy so spánkom, sa môže mozog dokonca začať zmenšovať. Tento problém je pritom výraznejší u ľudí starších 60 rokov.

Myší test

Tým vedený Maiken Nedergaardovou z newyorského Centra pre translačnú medicínu pri Rochesterskej univerzite teraz zistil, že mozog v spánku mení svoje vnútorné usporiadanie. Priestory medzi bunkami sa roztiahnu a všetko je pripravené k „veľkému prádlu“. Ako to už býva, stála na začiatku tohto významného objavu náhoda. Vedci vstrekovali do glymfatického systému laboratórnych myší farbivo a pozorovali kadiaľ v mozgu prúdi. Najprv boli zmätení. Farba niekedy prestupovala časťami mozgu veľmi rýchlo, ale inokedy vypadal glymfatický systém upchaný a farbivo sa skoro nehýbalo. Vzápätí bolo jasné, že v mozgu myší, ktoré zaspali alebo boli uvedené do narkózy, farba prúdila rýchlejšie. Bdejúce myši mali glymfatický systém „upchaný“.Zaskočilo nás, aký nízky bol prietok farbiva mozgom myší, ktoré boli pri vedomí,“ priznáva Maiken Nedergaardová. „Znamená to, že vzdialenosti medzi bunkami v mozgu sa v bdelom stave a v spánku významne líšia.“  Presné merania preukázali, že u bdelých myší zaberá glymfatický systém len 14 percent z celkového objemu mozgu. Za tohto stavu je prietok mozgomiešneho moku obmedzený len na povrchové vrstvy mozgu. V okamihu, keď myš zaspí, glymfatický systém sa roztiahne asi o polovicu a potom zaberá v mozgu 23 percent z celkového objemu. Prietok mozgomiešneho moku mozgom sa zvýši o 95 percent. Intenzívne preplachovanie mozgu mozgomiešnym mokom počas spánku má za následok rýchle vyplavovanie splodín látkovej výmeny, ktoré sa v mozgu nahromadili cez deň. Jednou z týchto „odpadových“ látok je aj tzv. betaamyloid, o ktorom je už dlho známe, že sa podieľa na vzniku Alzheimerovej choroby. V spánku opúšťa betaamyloid intenzívne prepieraný glymfatický systém dvakrát rýchlejšie, ako keď mozog bdie. Spánok je pre nás teda okrem iného i jedinečnou príležitosťou k odstráneniu nebezpečných látok z mozgu.

Kľúčová je pravidelnosť

Z hľadiska podpory zdravia mozgu je dôležité mať pravidelné spánkové návyky. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že môžu počas týždňa tvrdo pracovať a spánkový deficit doženú o víkende. Avšak takýto nárazový spánok k ochrane neurónov v mozgu neprospieva. Nedostatok spánku poznamenáva prácu mozgu aj za plnej bdelosti. Malé skupinky nervových buniek upadajú úplne nekontrolovane na krátku dobu do stavu, aký je typický pre spiaci mozog. Človek má pocit, že je úplne bdelý, ale skupiny neurónov podliehajú mikrospánku a to bráni mozgu, aby podával obvyklý výkon. Preto pri nedostatku spánku tak často chybujeme aj v činnostiach, ktoré inak zvládame bez veľkých ťažkostí. Ak chcete, aby mal spánok optimálny prínos pre zdravie, musíte sa zamerať na pravidelný spánkový rytmus. Okrem toho je treba zobrať v úvahu aj dennú dobu, v ktorej spíte. Pre optimálne zdravie mozgu je nutné zachovávať normálny rytmus zladený s prírodou, t.j. aby ste boli cez deň vystavení slnečnému svetlu a v noci mali tmu.

Vyhnúť sa stimulácii umelým osvetlením

Problém je, že sa veľa ľudí necháva aj po západe slnka výrazne stimulovať svetlom, pretože trávia čas u počítača alebo televízora. Mnoho ľudí má svetelnú stimuláciu vlastne prehodenú: cez deň sa zdržiavajú dlho v interiéri, kde nie je príliš prirodzeného slnečného svetla, a následne strávia väčšinu večerných hodín pred obrazovkou. Umelé osvetlenie dokáže ovplyvňovať hladiny hormónov v tele spôsobom, ktorý nakoniec môže vyvolať problémy so spánkom. A pretože to spolu všetko súvisí, môžu problémy so spánkom viesť ku kognitívnym poruchám. Nesprávne spánkové návyky sú spomínané aj v súvislosti s radom iných zdravotných komplikácií ako je obezita a ďalšie chronické choroby. Pokiaľ teda chcete byť čo najzdravší, musíte predovšetkým upraviť svoju expozíciu svetlu. Jedine tak si totiž môžete upraviť spánkový režim. Ak budete venovať pozornosť tomu, ako ste v rôznych denných dobách vystavení svetlu, dokážete synchronizovať svoje vnútorné hodiny a zlepšiť svoj spánkový rytmus. Je preto dôležité, aby ste upravili svoju expozíciu svetlu a tiež, aby ste chodili spať a budili sa v správnom čase. Majte na pamäti, že práve počas spánku sa vaše telo zotavuje, tvorí svalovú hmotu a spaľuje tuky. A to je ďalší dôvod, prečo by ste si mali dopriať dostatok spánku. Ak chcete byť štíhli a fit a mať čo najzdravší mozog…, spite! To platí dvojnásobne, ak sa usilovne snažíte dostať do formy pravidelným cvičením a zdravým stravovaním. Keď totiž dostatočne nespíte, môže všetko vaše úsilie vyjde navnivoč. Možno si to úplne neuvedomujete, ale spánok patrí k najlepším spôsobom, ako fyzicky a mentálne urýchliť proces, ktorý vás dovedie k vytúženým výsledkom.

Hericium – Levia hriva

Kvalitu spánku vám môže zlepšiť užívanie Hericia, najlepšie v kombinácii so spórovým práškom z Duanwood Red Reishi. Hericium dokáže zmenšovať beta-amyloidové plaky v mozgu. Viac nájdete v tomto článku. V súvislosti s tým, čo vieme o funkcii glymfatického systému, je to zaujímavá “náhoda”. Prajem vám hlboký a osviežujúci spánok 🙂